Perfektné školstvo
Fínsko dlhodobo patrí medzi krajiny s najlepším školským systémom na svete. Fínske deti v medzinárodných testoch hravo prekonávajú svojich rovesníkov z ostatných štátov. Je to troška irónia – fínsky systém totiž úplne ignoruje súťaživosť. Neexistujú žiadne rebríčky najlepších škôl a hodnotenie žiakov vyzerá úplne inak než u nás.
Fíni pochopili, že každý žiak je iný, a veľmi sa zdôrazňuje dôležitosť individuálneho prístupu. Vyučovanie vo fínskej škole sa nezačne skôr ako o deviatej. Žiaci a učitelia majú počas dňa niekoľko dlhších prestávok. Všetci žiaci majú obedy zdarma. Domáce úlohy takmer neexistujú. Veď prečo by sa niekto mal učiť doma, keď sa už učil v škole?
Fínsky systém zdôrazňuje tvorivosť a praktické aktivity, dôležitá je výučba jazykov. Až 93 % Fínov ovláda aspoň dve reči. Žiakom sú vštepované hodnoty rovnosti a spolupráce. Učitelia sú vážení a oceňovaní, ale zároveň sú na nich kladené vysoké nároky. Pedagogické odbory patria k tým najnáročnejším v krajine.
Vo Fínsku chápu, že každá profesia je dôležitá. Ľudia nemajú potrebu vyštudovať vysokú školu len preto, aby sa mohli chváliť titulom a vyvyšovať sa nad niekým, kto „má len učňovku“. Remeselník aj teoretický fyzik sú rovnako rešpektovaní. To najlepšie na záver – po zisku titulu doktorátu dostaneš super pokrývku hlavy a niekedy aj mečík!
Odhodlanie brániť svoju krajinu
Ak by sme hľadali moderný príbeh, pripomínajúci súboj Dávida a Goliáša, poslúžila by nám zimná vojna. To je názov ozbrojeného konfliktu medzi Fínskom a Sovietskym zväzom, v ktorom si napriek velikánskej prevahe nepriateľa dokázali Fíni ubrániť svoju samostatnosť. Zimná vojna (talvisota) dodnes patrí k najväčším zdrojom fínskej národnej hrdosti.
Proti Fínom stála armáda, ktorá ich prevyšovala nielen počtom, ale hlavne po stránke technologickej – Fíni mali 32 tankov, Sovieti vyše 6-tisíc. Obrancovia vedeli, že túto značnú nevýhodu budú musieť prekonať rozumom a brilantnou taktikou. Vynaliezaví Fíni dokázali nepriateľov likvidovať pomocou premyslených prepadov a pascí, kde svoje využitie našla zápalná fľaša, nazvaná Molotovov kokteil.
Osamotené Fínsko sa aj napriek úspechom vyčerpalo a Sovietom muselo odovzdať časť územia. Zachovalo si však samostatnosť. Legendou zimnej vojny sa stal Simo Häyhä, ktorý je považovaný za najúspešnejšieho snajpera všetkých čias. Fíni sa stratené územia pokúšali získať späť po boku Nemecka (pokračovacia vojna), čo sa ale nepodarilo.
Spomienky na boje so ZSSR udržiavajú knihy Väinö Linna – Neznámy vojak a Antti Tuuri – Zimná vojna, ktoré patria medzi najcennejšie diela fínskej literatúry. Vo Fínsku je v súčasnosti platná povinná vojenská služba. Podľa prieskumu patria Fíni k národom, ktoré by boli najviac ochotné v čase vojny nasadiť svoj život za svoju krajinu.
Vedia sa zabávať
Slováci fínsky šport poznajú predovšetkým vďaka vynikajúcim hokejistom. Fíni však obľubujú aj mnohé ďalšie športové disciplíny, ktoré by sme určite nenazvali bežnými.
V krajine je obľúbenou zábavou súťaž v nosení manželky – mužskí účastníci bežia cez prekážkovú dráhu tak, že z nich pri tom visí ich manželka. Víťazný pár získa skutočne lákavú cenu – množstvo piva, zodpovedajúce hmotnosti ženy. Ďalšími bizarnými súťažnými disciplínami sú vrh mobilným telefónom, hra na neviditeľnú gitaru alebo jazda na hračkárskom poníkovi.
Ak sa Fíni práve nevenujú športu alebo saunovaniu, je dosť možné, že ich zastihneš v skúšobni. Suomi milujú heavy metal, čoho dôkazom je 70 metalových formácií na 100-tisíc obyvateľov. Hovorí sa, že Fíni, považovaní za tichých, rezervovaných a introvertných, takýmto spôsobom ventilujú svoje emócie.
