Krajina tisícich jazier (Krajina 188 000 jazier, ak chceme byť exaktní) patrí medzi najredšie obývané štáty a až 74 % jej rozlohy pokrývajú lesy. Suomi sa môže pochváliť nesmiernou krásou nepoškvrnenej prírody, no tam to ani zďaleka nekončí.
Fínsko celé stáročia predstavovalo akúsi polodivokú perifériu Európy, kde sa nič dôležité nedialo. Pasúce sa losy sem-tam narušila vojna medzi Švédskom a Ruskom, dvomi štátmi, ktoré Fínsko na dlhé roky ovládali. Po revolúcii v Rusku (1917) Fíni vyhlásili samostatný štát a príležitosť na slobodný rozvoj sa rozhodli naplno využiť.
Malá krajina, ktorá nedisponuje veľkým nerastným bohatstvom a nemá ani veľmi výhodnú polohu, patrí o sto rokov neskôr medzi štáty s najvyššou životnou úrovňou a najspokojnejšími občanmi. Fínsko, ktoré má približne rovnaký počet obyvateľov ako Slovensko, nám môže byť v mnohom vzorom!
Štát nielen pre Fínov
Napriek tomu, že len 5 % obyvateľov Fínska považuje švédčinu za svoj materinský jazyk, je švédčina úradným jazykom. Zohráva dôležitú úlohu vo fínskej spoločnosti a vyučuje sa v školách. V niektorých západných a južných regiónoch švédčina dokonca prevažuje. Postavenie Švédov a švédčiny v krajine skvelo ilustruje anketa o najväčšieho Fína, ktorá v krajine prebehla.
Jej víťazom sa Carl Gustaf Emil Mannerheim. Mannerheim bol významný vojenský veliteľ, ktorý zohrával dôležitú úlohu v turbulentnej prvej polovici 20. storočia a dotiahol to až na post prezidenta Fínska. Najväčší Fín bol švédskej národnosti a po fínsky sa začal učiť až ako 50-ročný, po vyhlásení fínskej nezávislosti. Vieš si predstaviť, že by na Slovensku podobnú anketu vyhral Čech alebo Maďar?
Na lokálnej úrovni majú špeciálne postavenie jazyky sami a karelčina, ktorými hovoria miestne národnostné menšiny. Vo fínskych uliciach môžeme počuť aj ruštinu. Mnoho Rusov prišlo do Fínska ešte v 19. storočí, neskôr sa stalo útočiskom odporcov komunistov a v súčasnosti sú to hlavne ekonomickí migranti. V posledných rokoch sa do krajiny sťahuje mnoho imigrantov z Afriky a z východnej Európy.
Maškrtníci
Fíni radi spoznávajú nové chute a mesto Helsinki má neuveriteľne dynamickú gastro scénu. V hlavnom meste Fínska sa zrodil koncept „restaurant day“, ktorý si obľúbili gurmáni doma aj v zahraničí. Počas tohto dňa si každý môže otvoriť bar či reštauráciu a ponúkať svoje pochúťky verejnosti.
Priemerný Fín spotrebuje až 12 kilogramov kávy za rok, čo je najviac vo svete. Počas tmavých dní sa nejako treba udržiavať v bdelom stave. Káva a mlieko sú blízki priatelia a preto neprekvapí, že Fíni sú tiež svetovými rekordérmi v konzumácii mlieka.
Ak hľadáš nejakú typicky fínsku maškrtu, tak tou je salmiakki. Ide o gumený cukrík zo sladkého drievka, ktorý je pokrytý soľou. Na nezvyčajnú kombináciu chutí si mnoho cudzincov ťažko zvyká, Fíni však salmiakki milujú!
Jedinečný jazyk
Veľmi rozšíreným mýtom je, že keď fínčina a maďarčina obe patria medzi ugrofínske jazyky, tak si Fíni a Maďari budú rozumieť podobne ako napríklad Slováci a Rusi. Nie je to pravda a len veľmi ťažko by sme hľadali slová, ktoré by v týchto jazykoch boli podobné.
Jedným z výrazných znakov, ktorými sa maďarčina a fínčina podobajú, je výrazná aglutinácia – tvorba slov a foriem pomocou pridávania prípon na koniec slov. Slovo teda môže dostať aj niekoľko prípon, ktoré definujú pád, vlastníka a ďalšie kategórie.
Je tu ale jeden jazyk, ktorý je fínčine naozaj podobný – je ním estónčina. Fíni a Estónci dokážu porozumieť asi 50 % slovnej zásoby toho druhého. Tak napríklad číslovky od jedna do päť znejú po fínsky yksi, kaksi, kolme, neljä, viisi. V estónčine je to üks, kaks, kolm, neli, viis.
Perfektné školstvo
Fínsko dlhodobo patrí medzi krajiny s najlepším školským systémom na svete. Fínske deti v medzinárodných testoch hravo prekonávajú svojich rovesníkov z ostatných štátov. Je to troška irónia – fínsky systém totiž úplne ignoruje súťaživosť. Neexistujú žiadne rebríčky najlepších škôl a hodnotenie žiakov vyzerá úplne inak než u nás.
Fíni pochopili, že každý žiak je iný, a veľmi sa zdôrazňuje dôležitosť individuálneho prístupu. Vyučovanie vo fínskej škole sa nezačne skôr ako o deviatej. Žiaci a učitelia majú počas dňa niekoľko dlhších prestávok. Všetci žiaci majú obedy zdarma. Domáce úlohy takmer neexistujú. Veď prečo by sa niekto mal učiť doma, keď sa už učil v škole?
Fínsky systém zdôrazňuje tvorivosť a praktické aktivity, dôležitá je výučba jazykov. Až 93 % Fínov ovláda aspoň dve reči. Žiakom sú vštepované hodnoty rovnosti a spolupráce. Učitelia sú vážení a oceňovaní, ale zároveň sú na nich kladené vysoké nároky. Pedagogické odbory patria k tým najnáročnejším v krajine.
Vo Fínsku chápu, že každá profesia je dôležitá. Ľudia nemajú potrebu vyštudovať vysokú školu len preto, aby sa mohli chváliť titulom a vyvyšovať sa nad niekým, kto „má len učňovku“. Remeselník aj teoretický fyzik sú rovnako rešpektovaní. To najlepšie na záver – po zisku titulu doktorátu dostaneš super pokrývku hlavy a niekedy aj mečík!
Odhodlanie brániť svoju krajinu
Ak by sme hľadali moderný príbeh, pripomínajúci súboj Dávida a Goliáša, poslúžila by nám zimná vojna. To je názov ozbrojeného konfliktu medzi Fínskom a Sovietskym zväzom, v ktorom si napriek velikánskej prevahe nepriateľa dokázali Fíni ubrániť svoju samostatnosť. Zimná vojna (talvisota) dodnes patrí k najväčším zdrojom fínskej národnej hrdosti.
Proti Fínom stála armáda, ktorá ich prevyšovala nielen počtom, ale hlavne po stránke technologickej – Fíni mali 32 tankov, Sovieti vyše 6-tisíc. Obrancovia vedeli, že túto značnú nevýhodu budú musieť prekonať rozumom a brilantnou taktikou. Vynaliezaví Fíni dokázali nepriateľov likvidovať pomocou premyslených prepadov a pascí, kde svoje využitie našla zápalná fľaša, nazvaná Molotovov kokteil.
Osamotené Fínsko sa aj napriek úspechom vyčerpalo a Sovietom muselo odovzdať časť územia. Zachovalo si však samostatnosť. Legendou zimnej vojny sa stal Simo Häyhä, ktorý je považovaný za najúspešnejšieho snajpera všetkých čias. Fíni sa stratené územia pokúšali získať späť po boku Nemecka (pokračovacia vojna), čo sa ale nepodarilo.
Spomienky na boje so ZSSR udržiavajú knihy Väinö Linna – Neznámy vojak a Antti Tuuri – Zimná vojna, ktoré patria medzi najcennejšie diela fínskej literatúry. Vo Fínsku je v súčasnosti platná povinná vojenská služba. Podľa prieskumu patria Fíni k národom, ktoré by boli najviac ochotné v čase vojny nasadiť svoj život za svoju krajinu.
Vedia sa zabávať
Slováci fínsky šport poznajú predovšetkým vďaka vynikajúcim hokejistom. Fíni však obľubujú aj mnohé ďalšie športové disciplíny, ktoré by sme určite nenazvali bežnými.
V krajine je obľúbenou zábavou súťaž v nosení manželky – mužskí účastníci bežia cez prekážkovú dráhu tak, že z nich pri tom visí ich manželka. Víťazný pár získa skutočne lákavú cenu – množstvo piva, zodpovedajúce hmotnosti ženy. Ďalšími bizarnými súťažnými disciplínami sú vrh mobilným telefónom, hra na neviditeľnú gitaru alebo jazda na hračkárskom poníkovi.
Ak sa Fíni práve nevenujú športu alebo saunovaniu, je dosť možné, že ich zastihneš v skúšobni. Suomi milujú heavy metal, čoho dôkazom je 70 metalových formácií na 100-tisíc obyvateľov. Hovorí sa, že Fíni, považovaní za tichých, rezervovaných a introvertných, takýmto spôsobom ventilujú svoje emócie.
