Portál Info.sk upozornil na zaujímavý jav, ktorý môže ovplyvniť život študentov viac, než by si čakal. Nejde o talent, inteligenciu ani snahu. V hre je niečo oveľa nenápadnejšie – tvoje priezvisko. Presnejšie jeho prvé písmeno, ktoré ťa môže posunúť dopredu alebo naopak potichu brzdiť. Tento fenomén, známy aj ako abecedná diskriminácia, potvrdzujú viaceré zahraničné štúdie zamerané na akademické prostredie. Vyučujúci totiž pri opravovaní písomiek často postupujú podľa zoznamu, čo pre ľudí na konci abecedy prináša nečakanú nevýhodu.
Abeceda ako tichý rozhodca
Na prvý pohľad to znie absurdne. Ako by mohlo pár písmen rozhodovať o známkach? Realita však ukazuje, že poradie v abecede môže mať prekvapivý dopad na hodnotenie študentov. Výskum z University of Michigan naznačil, že spôsob, akým učitelia opravujú práce, hrá kľúčovú rolu. Mnohí pedagógovia postupujú systematicky a opravujú testy podľa zoznamu. Ten býva zoradený abecedne. Študenti s priezviskami na začiatku abecedy sa tak dostanú na rad skôr, zatiaľ čo tí na konci čakajú. A práve tu vzniká problém, ktorý si väčšina ľudí vôbec neuvedomuje.
Podľa analýzy publikovanej v odbornom časopise Management Science dostávajú žiaci z „konca zoznamu“ často slabšiu spätnú väzbu. Rozdiely síce nepôsobia dramaticky, no v súčte môžu ovplyvniť celkové výsledky. Niektorí študenti sa dokonca sťažovali, že ich práce učitelia hodnotia prísnejšie alebo menej pozorne.
Zaujímavé je, že samotní vedci zostali výsledkami prekvapení. Autorka výskumu Jun Li priznala, že na tento efekt prišli až pri detailnom skúmaní dát. Poradie, ktoré väčšina považuje za nepodstatné, sa ukázalo ako významný faktor.
Únava robí svoje
Za celým fenoménom nestojí žiadny nekalý úmysel. Kľúčovú úlohu zohráva únava a klesajúca koncentrácia učiteľov. Štúdia analyzovala viac než 30 miliónov hodnotení a odhalila jasný trend. Čím viac prác pedagóg skontroloval, tým viac sa znižovala kvalita hodnotenia.
Moderné systémy na opravu testov často prideľujú práce automaticky podľa abecedy. To znamená, že učiteľ začína s „áčkami“ a končí pri posledných písmenách, keď už má za sebou desiatky opravených testov. Práve v tomto momente sa začína prejavovať únava. Spoluautor výskumu Jiaxin Pei vysvetlil, že dlhodobá mentálna záťaž znižuje schopnosť sústrediť sa. Mozog postupne stráca ostražitosť, čo vedie k menej presným rozhodnutiam. V praxi to znamená, že posledné práce môžu doplatiť na vyčerpanie hodnotiteľa.
Rozdiely síce pôsobia malé, no sú merateľné. Študenti s priezviskami na začiatku abecedy získali v priemere o 0,3 bodu viac zo 100. Pri jednom teste to nič nemení, no pri dlhodobom hodnotení sa tento efekt môže nazbierať.
Malý detail, veľký dopad
Celý fenomén ukazuje, že aj drobnosti dokážu ovplyvniť výsledky viac, než si pripúšťame. Priezvisko, ktoré si človek nevyberá, môže nepriamo zasiahnuť do jeho školského života. Nejde o nespravodlivosť v pravom slova zmysle, skôr o vedľajší efekt systému.
Zároveň to otvára diskusiu o tom, ako nastaviť hodnotenie férovejšie. Náhodné poradie alebo častejšie prestávky pri opravovaní by mohli tento problém zmierniť. Výskum tak neprináša len zaujímavosť, ale aj podnet na zmenu. Aj keď sa môže zdať, že ide o detail, realita je iná. Niekedy rozhodujú maličkosti, ktoré by si nikdy nepovažoval za dôležité. A presne to je prípad obyčajného priezviska.
