5. Syfilis alebo choroba tisícky národov
Syfilis má pestrú lingvistickú históriu. Kredity za samotné slovo syfilis sa pripisujú talianskemu lekárovi a básnikovi Girolamovi Fracastorovi, ktorý ho po prvý raz použil vo svojej básni z roku 1530. Názov básne znel Syphilis sive morbus gallicus, teda Syfilis alebo francúzska choroba, a bola napísaná v latinčine.
Kým sa však syfilis stal syfilisom, preskákal si toho dosť. V Taliansku, Poľsku, Nemecku a na Malte ho spočiatku volali francúzskou chorobou, vo Francúzsku zase talianskou chorobou. U Holanďanov to bola španielska choroba, u Rusov poľská, Turci ho zase prezývali ochorením kresťanov. Ako je zjavné, tieto názvy do veľkej miery odrážali aktuálne politické vzťahy medzi danými krajinami.
6. Meno AIDS
Podobne ako syfilis, ani AIDS nebol vždy AIDS-om. V 80. rokoch minulého storočia nieslo ochorenie názov GRID, čo bolo skratkou pre „gay-related immune deficiency“ (vo voľnom preklade imunodeficiencia spojená s homosexualitou). Ten pramenil z presvedčenia, že ochorenie postihuje výhradne homosexuálne orientovaných mužov.
Oficiálny začiatok americkej epidémie AIDS-u sa datuje od júna roku 1981. Počas nej infikovaní pribúdali prakticky na dennej báze a len zlomok z nich sa hlásil k inej sexuálnej orientácii. V auguste nasledujúceho roku teda ochorenie dostalo nový názov AIDS (acquired immune deficiency syndrome), ktorý používame dodnes.
7. Na syfilis maláriou
Za inovatívny objav v oblasti liečby sexuálne prenosných chorôb putovala Nobelova cena za fyziológiu a medicínu v roku 1927 rakúskemu psychiatrovi. Julius Wagner-Jauregg sa rozhodol pre značne neortodoxnú metódu a pacientov s pokročilým štádiom syfilisu liečil maláriou. Jeho praktiky sú dodnes označované ako barbarské, ich efektivita bola ale nesporná.
Začiatkom 20. storočia bol syfilis prakticky neliečiteľný. O existencii Salvarsanu, známeho aj ako arzfenamín alebo zlúčenina 606, sa už síce vedelo, jeho účinok však ani zďaleka nie je možné porovnávať s antibiotikami, ktoré sa na jeho liečbu využívajú dnes. Objavom Wagner-Jauregga sa toho veľa zmenilo.
Nápad hraničiaci so šialenosťou sa mu v hlave začal rysovať v roku 1883. Vtedy ako začínajúci doktor na psychiatrii prišiel do stretu s pacientkou, ktorú vysoká horúčka prebrala zo psychózy naspäť „k životu“. Myšlienku si uložil, viac ako tri dekády sa ale nijako nepodieľal na jej rozvíjaní. Zlom prišiel v roku 1917. Po rokoch pozorovania, ako syfilis doslova doháňa ľudí do šialenstva, sa uchýlil ku kroku, ktorý by mu mnohí neodobrili.
V jeho hlave ale všetko dávalo dokonalý zmysel. Odobral krv pacientov infikovaných maláriou a vstrekol ju do tela psychiatrických pacientov nakazených syfilisom. Často, pochopiteľne, bez ich súhlasu. Keď sa malária rozšírila do tela, telesná teplota pacientov rapídne stúpla, občas až na 40,6 °C. Vysoká horúčka následne vyzabíjala baktérie spôsobujúce syfilis.
8. Prvá linka pomoci
Hoci sa to na prvý pohľad nezdá, aj vznik prvej linky pomoci ľuďom zápasiacim so samovražednými sklonmi sa do určitej miery viaže k pohlavným chorobám. Linku založil britský kňaz Chad Varah, pričom prvý telefonát prijal 2. novembra roku 1953. Spočiatku si vedel len ťažko predstaviť, že by si niečo také mohol vôbec dovoliť.
Keďže kariéra v duchovenstve nebola práve dvakrát výnosná, roky po nociach písal rozprávky, aby sa vôbec uživil. Napokon sa ale podarilo. Linka pomoci je sama osebe krásna a hlavne nápomocná vec, jej vznik ale podnietila veľmi tragická udalosť. Ako neskúsený mladý farár musel Varah pochovať len 13-ročné dievča, ktoré si samo siahlo na život.
Dievčatko, ktoré len tak-tak možno označiť za tínedžerku, spáchalo samovraždu kvôli svojej prvej menštruácii. Keď si na nohavičkách našla krv, bola presvedčená, že dostala pohlavnú chorobu. Stigma okolo celej veci a fakt, že v tom čase boli témy tohto typu úplne tabu, jej nedovolili požiadať niekoho o radu. Hanbila sa za seba… a tak si radšej vzala vlastný život.
