„Len sa potrebujem upokojiť“
Veľa ľudí si spája nikotín s krátkou prestávkou, úľavou alebo pocitom, že aspoň na chvíľu vypnú. Nejde vždy len o samotnú látku, ide aj o rituál. Ísť von, na chvíľu sa vzdialiť, dať si pauzu, nadýchnuť sa, nebyť pri všetkom. A tak vzniká silné, no klamlivé presvedčenie, že nikotín vlastne pomáha.
„Veď je to len vape“
Novšie formy nikotínu si so sebou priniesli aj nové ospravedlnenia.
- Veď to nesmrdí.
- Veď to nie je klasická cigareta.
- Veď to nie je také zlé. Veď si dám len pár potiahnutí.
Vďaka modernejšiemu obalu, sladkým príchutiam a menej „drsnému“ imidžu má človek niekedy pocit, že to ani netreba brať tak vážne. Práve v tom je problém. Ak niečo nepôsobí tak tvrdo ako klasická cigareta, ľahšie sa to podceňuje. No veta „veď je to len vape“ často funguje rovnako ako staré dobré „veď je to len občas“. Je to spôsob, ako si zmenšiť váhu vlastného návyku.
„Už len toto balenie“
Veľmi klasická veta. Takmer symbolická. Vždy znie definitívne, vždy pôsobí vážne a vždy v sebe nesie pocit, že tentoraz ide naozaj o posledný krok pred koncom. Lenže veľa ľudí si ju povie viackrát, než by chcelo priznať.
„Dnes si dám, lebo som mal ťažký deň“
Nikdy nie je taká chuť ospravedlniť si nikotín ako po zlom dni. Človek si povie, že dnes si to zaslúži. Táto veta je pochopiteľná a preto je taká častá. Nikotín sa v nej mení na odmenu, kompenzáciu alebo malú náplasť na nervy. Lenže čím častejšie sa ťažký deň použije ako dôvod, tým viac sa z neho stáva bežný systém fungovania.
Na týchto vetách je dôležité jedno. Väčšinou nevznikajú preto, že by si človek chcel vedome klamať len tak pre zábavu. Vznikajú preto, že prestať s nikotínom býva náročné. Ľudia nechcú pôsobiť slabo, nechcú si priznať, že ich to stále ťahá späť, a tak si vytvárajú malé formulky, ktoré znejú znesiteľnejšie než otvorená pravda.
