Drvivá väčšina si pod pojmom „mama hotel“ ihneď predstaví bezstarostný život, ktorý si užívajú najmä študenti vysokých škôl alebo všeobecne ľudia do 30 rokov. Veď neplatíš nájom, prídeš domov do tepla, je navarené, upratané, pohodička, no nie? Veľké množstvo ľudí si však neuvedomuje, že bývať s rodičmi v takomto veku už zďaleka nevyzerá tak ako počas základnej či strednej školy. V čom je teda háčik? Prečo majú mladí problém osamostatniť sa?
Dôvodov je hneď niekoľko, hoci najväčším problémom je už mnohým známe bývanie, presnejšie jeho cena. Keď sa chcú mladí osamostatniť, tak ihneď narazia na nepriechodnú stenu a tou je, že skrátka na vlastné bývanie nemajú peniaze.
Pracujú a teda zarábajú peniaze, avšak mladí Slováci si vo viacerých častiach Slovenska ani len nemôžu zobrať pôžičku, pretože by im nestačila na pokrytie nákladov na byt, a to ani očakávaných 80 %, za predpokladu, že 20 % majú nasporených.
Alternatívou je taktiež bývanie v podnájme, ktoré ale tiež nie je lacné a vo veľa prípadoch to tiež nie je ideálne. Mnoho mladých ľudí končí v byte v jednej izbe. V tom lepšom prípade zdieľajú byt s kamarátmi, v horšom s cudzími ľuďmi. Peňazí je málo a náklady sú vysoké.
Priemerná hrubá ročná mzda bola v treťom štvrťroku roka 2023 na úrovni 1403 eur, pričom treba podotknúť, že vo veľkej časti Slovenska nejde o reálne číslo. V prepočte na čistú mzdu ide o čiastku 984,15 EUR, tá sa však môže individuálne líšiť.
Chcem si zobrať pôžičku na bývanie, má to však háčik
Pre predstavu, 25-ročný človek, ktorý zarobí mesačne 1000 eur v čistom, dostane v prípade hypotéky maximálnu čiastku 69 600 €, pričom splácať ju bude 30 rokov. Celkovo by mal uhradiť 360 mesačných splátok po 437,93 eur. Ak si zvolíme fixáciu na 10 rokov, tak dostaneme úrok vo výške 5,39 % ročne. (údaje vychádzajú z hypotekárnej kalkulačky SLSP).
Tu je hneď prvý problém. Ak by si tento mladý človek chcel kúpiť nehnuteľnosť v Bratislave II, tak cena jednoizbového bytu sa tu pohybuje okolo 100- až 110-tisíc eur (28-42 m2). V takomto prípade potrebuje mať našetrených 20 % z hypotéky, čo predstavuje 20- až 22-tisíc eur z kúpnej ceny. V kombinácii s maximálnym úverom to je celkovo 89 600–91 600 eur, stále to teda nie je dostatočne veľa na kúpu bytu.
Sú viaceré možnosti, ako to doriešiť, nie sú však príjemné. Prvá možnosť je, pochopiteľne, došetriť. Ďalšou z možností je požiadať o pomoc rodinu, požičať si od nich. Alternatívou je spotrebný úver na doplatenie hypotéky, ktorý k nej mnoho bánk ponúka výhodnejšie, treba však stále myslieť na to, že ide o ďalší úver. Poslednou možnosťou je založenie druhej nehnuteľnosti, napríklad rodičovský byt či dom, opäť je to však riziko, ktoré sprevádzajú viaceré podmienky.
Našetriť si základ nie je jednoduché, vo dvojici je to o niečo lepšie
Z predošlých odstavcov teda vyplýva, že samostatne fungujúci mladý človek si hypotéku dokáže zobrať sotva. Treba myslieť na to, že bývanie à la „mama hotel“ neznamená bezplatný život. Veľakrát chodia mladí ľudia na nákupy a prispievajú na domácnosť. Zároveň treba zobrať do úvahy aj to, že je tu plno ďalších výdavkov, či už ide o telefón, stravu mimo domova, oblečenie alebo sociálny život. Našetriť si základ tak môže trvať niekoľko rokov.
Výrazne lepšia je situácia, keď si chcú spoločné bývanie zariadiť dvaja ľudia. V tomto prípade stále platí, že potrebujú 20 % základ, avšak vzhľadom na dva príjmy dostanú väčšiu hypotéku. V prípade, že by obaja zarobili mesačne 1000 eur v čistom, tak by získali úver vo výške 145 600 eur. Opäť platí 30-ročné splácanie, pričom mesačná splátka by bola 907,01 eur. Úrok by zostal rovnaký, 5,39 % ročne.
Viac o financovaní vlastného bývania sa môžeš dozvedieť aj na stránke projektu #ZaDostupnéBývanie, ktorý ľuďom pomáha hľadať ideálny spôsob, ako sa nasťahovať do svojho.
Toto radí finančný poradca
„Pri mladých klientoch sa najčastejšie stretávame s problémom nedostatočnej finančnej gramotnosti. Pokiaľ človek nevie, čo ho čaká, nemá sa ako na takúto situáciu pripraviť. V súčasnosti je najväčším problémom na hypotekárnom trhu 80 % LTV (Loan-to-Value ukazovateľ), a teda skutočnosť, že človek potrebuje až 20 % z hodnoty nehnuteľnosti uhradiť z vlastných zdrojov. Pokiaľ nám teda aj príjem pri klientovi vychádza, často sa stretávame s tým, že nedisponuje dostatočnou výškou vlastných zdrojov. Samozrejme sa tento problém dá vyriešiť aj inými cestami, ako je napríklad stavebný úver, avšak tu sa dostávame do problematiky nedostatočnej výšky príjmu, obzvlášť vzhľadom k vysokým cenám nehnuteľností na slovenskom trhu,“ vysvetľuje finančný poradca Jaroslav Káčer.
„Najjednoduchšia cesta, ako tento problém odstrániť, je odkladať si peniaze včas. Nemusí ísť o vysoké sumy, aj 20 EUR mesačne od prvej brigády klientovi pomôže sa aspoň čiastočne vysporiadať s touto problematikou,“ dopĺňa Káčer.
Bývať s rodičmi prestáva byť časom sranda
V spojení s touto tematikou sme sa bavili aj s dvoma anonymnými respondentmi, ktorí nám povedali čosi viac o ich situácii a o tom, aké je to žiť s rodičmi po ich tínedžerskej ére.
Aké je bývať s rodičmi v staršom veku? Dá sa takto fungovať?
Všetko má svoje výhody, ale aj nevýhody. Určite je na tom najlepšie to, že neplatím nájom, ale nie je to úplne také jednoduché. Ešte stále som študent, chodím na výšku, tento rok končím magistra. Je fajn, že školu mám doma v Bratislave, tým pádom nemusím riešiť žiaden intrák ani podnájom. Popri škole normálne pracujem.
Je pravda, že najradšej by som sa odsťahoval, je na to niekoľko dôvodov. Ten najzákladnejší je určite osobný priestor, proste také voľno a pokoj. Momentálne zdieľam izbu s mladším bratom, čiže podmienky na život nie sú ideálne, veľakrát sa snažím niekam vypadnúť, aby som mal pokoj, ale keď príde človek zo školy alebo práce, tak sa mu už často ani nikam ísť nechce. Ale sú tam potom aj také veci, že človek sa chce proste osamostatniť a organizovať si trochu viac svoj život, hoci je to veľká zodpovednosť, ale myslím si, že je dôležité odísť z domu, predsa len, je to záťaž aj pre rodičov.
Cítiš zo strany rodičov alebo okolia nejaký tlak?
Zo strany rodičov tlak necítim. Podporujú ma v štúdiu a berú to tak, že pokiaľ vyslovene nepracujem na plný úväzok, tak odo mňa nebudú chcieť nič (nájom). Snažím sa aj tak prispievať, veľakrát chodím na nákupy, keď treba niečo vybaviť, tak to riešim a prípadne ich idem odviezť napríklad do roboty a taktiež doma varím.
Párkrát som cítil mierny tlak z okolia, aj keď nepovedal by som, že priamy. Je to skôr len taký pocit, že keď sa všetci okolo vás sťahujú do „vlastného“, tak si poviete, že asi by sa už aj patrilo ísť taktiež niekam mimo.
Plánuješ si brať v dohľadnej dobe hypotéku alebo chceš ísť skôr do podnájmu?
Jasné, nad hypotékou uvažujem čoraz viac, vzhľadom na to, že sa mi už končia školské roky a blíži sa začiatok toho dospeláckeho života. Určite by som si chcel riešiť vlastné bývanie, podnájom veľmi nechcem. Nepáči sa mi tá myšlienka platiť si za cudzie, ale to asi nikomu. Je však dosť možné, že na začiatok budem musieť zvážiť aj túto možnosť.
Absolútne neviem, kedy hypotéku vezmem, keďže ceny bytov sú neskutočne vysoko, najmä tu v Bratislave. Aj keby som si chcel nejakú zobrať, tak by to bolo asi málo. Myslím si, že ľudia, ktorí sú v páre, toto majú oveľa lepšie, kamarát si takto kúpil s priateľkou dom pár rokov dozadu, keď boli ešte relatívne „nízke“ ceny.
Pripravuješ sa nejak na hypotéku?
Mierne hej, investujem nejaké peniaze a dúfam, že sa táto čiastka postupne vďaka úrokom zvýši. Keď mi skončí škola a budem pracovať naplno, tak si plánujem nejakú časť z výplaty asi aj priamo odkladať.
Pohľad mladého dievčaťa, ktoré sa vrátilo do bývania vo forme „mama hotel“
Prečo si sa rozhodla ísť naspäť k rodičom?
Mám 25 rokov a pochádzam z východného Slovenska. Po strednej škole som odišla na vysokú školu do Nitry, takže som od 18 rokov prakticky žila mimo domu. Domov k rodičom som sa vracala na víkendy a sviatky. Po vysokej škole som sa presťahovala do Bratislavy.
Tu som bola cca 2 roky a rozhodla som sa vrátiť, najmä z osobných dôvodov, ktoré by som definovala vetou – chcela som byť bližšie. Nechcela som sa cielene vrátiť domov a bývať s rodičmi, predsa len si človek za tie roky zvykne na svoj vlastný režim a návrat k rodičom je niečo ako „krok späť“, ale iná možnosť nebola, keďže nemám kapitál na to, aby som si zabezpečila momentálne vlastné bývanie. Takže kým to bude možné a kým sa môj vzťah presunie do fázy spoločného bývania, rozhodla som sa bývať u rodičov. A má to veľa benefitov.
Aké to bolo vrátiť sa naspäť do „mama hotela“? Cítila si nejakú zásadnú zmenu?
Spočiatku som sa toho dosť bála, ako vravím, už som si zvykla byť sama a vyhovovalo mi to. Zásadná zmena nastala v tom, že sa menej starám, keďže v našej domácnosti fungujeme 4 dospelí ľudia (aj stará mama), takže nie je zodpovednosť o varenie či upratovanie len na jednom človeku, čo je veľká výhoda. Zároveň ja osobne sa nestarám o nakupovanie, keďže toto rieši najmä mamka. Rovnaké je to aj s varením, čiže mi jednak ubudlo dosť povinností, pribudlo viac času, ktorý som predtým delila medzi povinnosti ako nákupy a varenie, a v nemalej miere je to oveľa, oveľa finančnejšie jednoduchšie. To je asi najzásadnejšia zmena.
Malo to na teba nejaký negatívny dopad po psychickej stránke?
Na začiatku som cítila taký nepokoj, ale to sa časom utriaslo. Keďže my máme veľmi dobré vzťahy doma, nemá to na mňa žiadny negatívny dopad. Samozrejme, že sú občas nezhody a hádky, ale to je normálne. Moji rodičia rešpektujú moju dospelosť a relatívnu samostatnosť, takže je to v poriadku.
Aké sú tvoje vyhliadky do budúcna? Šetríš si na základ hypotéky alebo máš nejaké stavebné sporenie?
Snažím sa si odkladať peniaze, aby som mala základ, ak sa rozhodnem pre hypotéku. Nie je to však môj „sen“, viem si predstaviť bývať aj v podnájme, takže vyhliadky do budúcnosti sú také, že som otvorená možnostiam a uvidím, čo život prinesie.
