Lekárom človek do rúk zveruje svoj život v domnienke, že urobia všetko preto, aby ho zachránili. Predsa len, tie roky štúdia hádam nemajú na parádu. Nanešťastie, nie každý, kto pracuje v zdravotníctve, skutočne dbá o zdravie svojich pacientov. Dokazujú to aj tieto príhody o príšerných lekároch, ktoré sme pre teba zozbierali na Reddite. Poď si spoločne s nami prečítať, ako netaktne odbili svojich pacientov.
1. Mojej sestre zlyhávalo srdce, a keďže brala steroidy, veľmi rýchlo naberala na váhe. Začala nenávidieť vlastné telo a takmer úplne prestala jesť, čo mohlo mať pri jej diagnóze fatálne následky. Lekárka ju preto poslala k nutričnej špecialistke, ktorá si očividne nepozrela sestrinu zdravotnú anamnézu. Prvé, čo jej po vstupe do ambulancie povedala, bolo: „Fíha, to je ale krátka sukňa. Odvážne, najmä pri vašej veľkosti.“
2. „Vyzerá to, že máte na mozgu nádor,“ povedal mi lekár a mne sa zrútil svet. O týždeň neskôr tvrdil, že nič také nepovedal. Prečo by predsa zdravému človeku hovoril, že má nádor na mozgu?
3. Lekár ma obvinil, že len predstieram, že ma tá cysta na vaječníku tak veľmi bolí, aby som sa dostala na operáciu. Bol o tom natoľko presvedčený, že mi dokonca odmietol predpísať lieky na bolesť. Po operácii sa mi ospravedlnil s tým, že to „asi trochu podcenil“. Idiot.
4. Ako 14-ročnej mi lekár bez okolkov povedal, že do osemnástky budem slepá. Len tak, z ničoho nič. Neporozprával sa najprv s mojimi rodičmi, neporadil sa s nimi, ako mi to povedať čo najjemnejšie – jednoducho to na mňa vybafol. Bolo mu tri-päť, že som sa po tom mentálne zrútila. A čo je na tom najkomickejšie? Že som nedávno oslávila 40-ku a zrak mám stále v poriadku.
5. Dlhodobo sa mi nedarilo schudnúť, čo malo vplyv nielen na moje fyzické zdravie, ale už aj na to psychické. Robila som, čo sa dalo – cvičila, dodržiavala jedálniček, chodila do práce pešo… S malou dušičkou som sa teda objednala k nutričnej špecialistke. Tá sa pozrela na môj jedálniček a zhodnotila: „Ak neviete schudnúť pri dennom príjme 1 200 kalórií, tak ho znížte na 500. To určite zhodíte.“
5. „Ktokoľvek vám robil nos by mal ísť sedieť.“ Bol to môj nos. Nos, s ktorým som sa narodila. A dotyčný ani nebol plastický chirurg.
6. Môj manžel má príšerný dávivý reflex. Pozrieť sa mu do zapáleného hrdla je prakticky nemožné, pretože len čo naňho lekár vytiahne tú drevenú paličku, už ho napína. Raz ho takto začalo naťahovať, keď doktor uštipačne utrúsil: „Ešteže nie ste teplý. To by ste to mali v živote naozaj ťažké.“
7. Vracala som a mala som neskutočné kŕče v bruchu, tak ma naši zobrali na pohotovosť. Mala som 13 rokov. Po hodinách strávených v čakárni (ležala som schúlená na zemi, lebo som si nevedela ani sadnúť) ma doktor konečne zavolal do ambulancie. Len sa na mňa pozrel. Nevyšetril ma, nezobral mi krv, neposlal ma na žiadne testy, napriek tomu usúdil, že to bude spôsobené úzkosťou. Odporučil mi pokojný režim a poslal ma domov.
Až neskôr odhalili, že mám vrodenú vadu čriev, ktorú lekári roky prehliadali. Nesprávne sa mi prekrvovalo črevo a v čase operácie som na tom už bola tak zle, že som vylučovala kusy črevnej sliznice. Zvláštne, koľko škody vie napáchať obyčajná úzkosť…
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
