8. Povedal mi, že problémom je moja vysoká hmotnosť, a keď schudnem, určite sa mi polepší. Mala som 16 rokov, vážila som 47 kíl a na pohotovosť som prišla s bolesťou v panvovej oblasti a vysokou horúčkou. Lekár sa ma akurát chystal vyšetriť, keď si všimol, že mám na nohách strie a uzavrel to tým, že som skrátka obézna. O deň neskôr som sa na pohotovosť vrátila znovu a čo nezistili? Mala som silný zápal maternice. Dva týždne som strávila na infúziách.
9. Lekár mojej sestre povedal, že je len tínedžerka, preto bolesť, ktorú pociťuje, musí byť spôsobená rýchlym rastom. Mala nádor na chrbtici.
10. V prvom trimestri som si poranila chrbát, následkom čoho mi vyskočila platnička. Bolelo to ako fras, nevedela som sa ani postaviť z postele a ísť na záchod. Obvolala som všetkých lekárov, ktorých som mohla, no nikto mi nič nepredpísal, lebo v tomto štádiu tehotenstva mohlo plodu ublížiť hocičo. Vzdala som to po tom, čo mi jeden lekár povedal: „Ak nechcete zabiť vlastné dieťa, tak zatnite zuby a vydržte. Keď to bolí, skúste zhlboka dýchať a spravte si bylinkový čaj.“
11. Na TikToku som sa dostala k videám od žien, ktoré trpeli PCOS, teda syndrómom polycystických vaječníkov. Mnohé z ich symptómov zrkadlili môj každodenný život. Keď som to spomenula svojmu obvodnému lekárovi, skonštatoval, že „trávim príliš veľa času na TikToku“ a odmietol ma poslať ku špecialistovi. Tak som si našla iného doktora, ktorý ma k nemu poslal bez okolkov, a ten mi následne diagnostikoval PCOS.
12. „Máte nerovnomerné prsníky. Zvažovali ste niekedy plastickú operáciu?“ spýtal sa ma. Úplne na drzovku. Počas toho istého sedenia taktiež skonštatoval, že mám veľa znamienok, a to je škaredé. Viac som k nemu už nešla.
13. „Keby som vedel, že sa budete správať ako decko, tak by som vám dal niečo proti bolesť,“ skonštatoval lekár a následne sa ma snažil presvedčiť, že tento zákrok vlastne ani nebolí. Podotýkam, že už 5 minút mi škriabal maternicu ostrým skalpelom kvôli biopsii.
14. Ako chodca ma zrazilo auto. Lekár na pohotovosti skonštatoval, že to asi nebude také vážne, keďže som do nemocnice prišiel po svojich. Poslal ma domov. Sestra, čo mi akurát domerala tlak, sa naňho otočila a zhrozene vyhlásila: „Zbláznili ste sa? Veď ho zrazilo auto. Došiel sem po vlastných len vďaka adrenalínu.“ Hneď nato som stratil vedomie. Skolabovali mi totiž pľúca.
15. Najprv som išla na pohotovosť ja, o pár dní neskôr aj moja mama. Obe nás odbili s tým, že máme len obyčajnú virózu, ktorá o chvíľu pominie. Ani nás nepopočúvali, len nám odporučili paralen. Nebola to viróza, ale legionelóza. Mne sa z nej podarilo dostať svojpomocne, hoci som spávala na kresle, aby som mohla dýchať, no mama strávila mesiac v nemocnici a takmer to neprežila. Do konca života bude mať kvôli tej „viróze“ poškodené pľúca.
