Paul Kalanithi – Môj posledný výdych
Azda najdrsnejší tip v tomto výbere je spoveď Môj posledný výdych. Neurológ Paul Kalanithi a príbehy, ktoré zažil ako lekár, boli neskutočné. Vieš si predstaviť, že by ti pacient počas operácie jeho mozgu nadával? Nuž, aj také sa stáva a sú ľudia, ktorí si v takej situácii dokážu zachovať chladnú hlavu.
Dokonca aj v ešte oveľa horšej, keď sa dozvedia, že z lekára sa v okamihu stáva pacient. To sa totiž stalo Paulovi, v 36 rokoch mu diagnostikovali rakovinu pľúc v štvrtom štádiu. Je fascinujúce sledovať, ako zrazu tie isté situácie (keď radil pacientom) vníma úplne inak, keď už vie, čo v skutočnosti cítia. Jeho zážitky boli desivé aj pôvabné zároveň. No k tejto si priprav aj vreckovky. Nielenže si môžeš prečítať jeho inšpiratívne posledné slová, ale ešte aj smrteľne jedovatého pavúka opísal s gráciou a priam pompézne.
„Hoci ja som najviac túžil po živote, istý som si bol akurát smrťou.“
Tomáš Šebek – Mise Haiti
Že to majú lekári naozaj ťažké, aj keď nepoznajú svoj osud vopred, ťa presvedčí aj Tomáš Šebek, ktorý pôsobí ako chirurg v pražskej Nemocnici Na Františku a pravidelne jazdí s humanitárnou organizáciou Lekári bez hraníc na lekárske misie do krajín, kde je nutná jeho odborná pomoc.
Prvýkrát sa zúčastnil misie v roku 2010 na Haiti, ktoré vtedy pocítilo devastačnú silu ničivého zemetrasenia. Neskôr sa tam vrátil a svoje zápisky z misie vydal aj knižne pod jednoduchým názvom Mise Haiti. Po obrovskom čitateľskom ohlase vyšli aj záznamy z jeho ďalších misií – Mise Afghánistán či Nebe nad Jemenem.
Jeho knihy vyšli iba v češtine, no priprav sa, že pri jeho kvalitnom čiernom humore ti namiesto napínania na zvracanie z toľkej krvi, zle zašitých rán či neočakávaných bombových výbuchov hrozí skôr záchvat smiechu. Nie pre obsah, ale pre unikátne podanie, ktoré tento výnimočný lekár zvláda s obdivuhodným nadhľadom, rovnako ako svoje neľahké misie.
Vieš si predstaviť, že by si nemal čas ísť na toaletu alebo si oddýchnuť, keď sa ti doslova zatvárajú oči, ale šikovali by ťa na operačnú sálu zachrániť život niekomu druhému? Tomáš to už berie ako rutinu.
„Dni fakt začínajú splývať, nepamätám si operantov ani spred dvoch dní, opúšťa ma nadšenie, vkráda sa rutina, som podráždený, bolí ma žalúdok a furt aj tá pravá guľa. Nedávam si poriadne pozor na krv, tričko mám ako prasa, svoje červené operačné topánky som už dávno stratil, dnes tiež fonendoskop. Keď idem večer k autu, regulárne sa motám. Ale celkovo, mami, je to ten najlepší tábor, na ktorom som kedy bol!“
Tak ako, za čo všetko dnes pred spaním poďakuješ ty?
Viac knižných noviniek a zaujímavostí zo sveta kníh nájdeš tu
