Telefón nám dnes supluje všetky možné technológie, bez ktorých sme pred rokmi nevedeli existovať. Dnes už je skôr raritou napaľovať CD-čká či chodiť po vonku s klasickým foťákom a doma si prenášať fotky na externý disk.
Na mobil zachytávame takmer všetky útržky z našich životov – dovolenky, koncerty, jedlo, výklady obchodov a často dokonca aj miesto, kde sme nechali zaparkované auto. Keď chceme odľahčiť hlavu alebo si jednoducho niečo uchovať, automaticky siahneme po mobile. Máme totiž pocit, že stlačením jediného tlačidla zachránime okamih pred definitívnym zabudnutím.
Aktuálne vedecké výskumy však naznačujú, že mozog môže túto situáciu vnímať celkom inak. Uložená fotografia totiž ešte nemusí znamenať uloženú spomienku v našej pamäti. Na tému upozornil portál Azet magazín.
Jeden screenshot, slabšia spomienka
Nová štúdia publikovaná v odbornom časopise Memory & Cognition sa zamerala na výskum toho, čo s ľudskou pamäťou spravia screenshoty. Tím z Binghamton University pripravil sedem vopred zaregistrovaných experimentov, do ktorých sa zapojilo celkovo 892 ľudí.
Účastníci výskumu sa podrobili zdanlivo jednoduchej skúške. Mali si na telefónoch prezerať obyčajné obrázky umeleckých diel. Z niektorých z nich mali urobiť screenshot, iné si mali iba pozorne prezrieť. Následne bola otestovaná ich pamäť.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneAké boli výsledky? Nuž, pomerne jasné. Ako ti už možno dôjde, účastníci výskumu si menej pamätali podrobnosti obrázkov, ktoré zoscreenshotovali. Čo bolo mierne zarážajúce? Nielenže si ľudia nepamätali detaily obrázkov, ale prakticky ani to, aký obrázok vlastne screenshotovali a aké si len prezerali voľným okom.
Podmienky výskumu sa jeho plynutím menili. Nebolo to len o zapamätaní si obrázkov, ale aj o rôznych ďalších pamäťových či matematických úlohách. Celkové výsledky však priviedli vedcov k záveru, že vytvorenie digitálnej pamäte na niečo vzbudzuje stratu reálnej pamäte na predmetné veci či situácie.
Teraz si však nemysli, že fotografovanie či robenie screenshotov spôsobuje zdravotnú poruchu alebo skutočnú amnéziu. Vedci sledovali konkrétny efekt digitálneho zachytávania v kontrolovaných podmienkach. Navyše pracovali najmä s mladými ľuďmi a umeleckými dielami. Výsledky preto nemôžeme automaticky preniesť na každú životnú situáciu, ktorú si zachycujeme do telefónov.
Prečo mozog prenechá prácu telefónu?
Je tu jedno možné vysvetlenie. Keď vyťahuješ mobil, zapínaš foťák, hľadáš ideálny uhol a celú situáciu kontroluješ, veľkú časť pozornosti venuješ svojmu telefónu a potenciálnemu výsledku. Čiže nie realite. Vedci však nemajú len toto vysvetlenie.
Problém môže spočívať aj v tzv. kognitívnom odľahčení. To v preklade znamená, že mozog jednoducho vie, že si veci nemusí pamätať, pretože ich ty neskôr nájdeš uložené v zariadení. Má to však jeden háčik. Ak sa k tisíckam fotografií a screenshotov nikdy nevrátiš, uložený obsah ti pri spomínaní veľmi nepomôže.
Staršie štúdie priniesli aj opačný výsledok
Tento fenomén nie je úplnou novinkou. Psychologička Linda Henkel už v štúdii zverejnenej v roku 2013 sledovala návštevníkov múzea. Ľudia si fotografované predmety umeleckých diel a vystavovaných objektov pamätali horšie než tie, na ktoré sa dívali bez využitia technológií. Keď však mali na fotkách priblížiť konkrétny detail, negatívny efekt sa pri niektorých výsledkoch zmiernil. Cielenejšie fotenie ich totiž prinútilo pozornejšie sa dívať a tým aj viac pamätať.
Ani ďalšie výskumy preto nehovoria, že každé vytiahnutie mobilu automaticky naruší zapamätanie spomienky. Výskum z roku 2017 ukázal zaujímavý rozdiel. Ľudia, ktorí si mohli sami vyberať, čo odfotia, si lepšie pamätali vizuálne prvky. Zároveň si však horšie vybavovali to, čo počas zážitku počuli.
Fotoaparát môže nasmerovať tvoju pozornosť na farby, tvary a kompozíciu, no odsunúť zvuky či širší kontext. Pamäť teda nemusí byť celkovo lepšia alebo horšia. Môže sa jednoducho zamerať na inú časť zážitku.
Ďalšia séria deviatich experimentov dokonca zistila, že fotografovanie ako také môže u ľudí zvýšiť pôžitok z príjemnej udalosti. A možno práve to je ten dôvod, prečo sa k nemu stále uchyľujeme. Ak zažívame momenty, ktoré si chceme zvečniť, samotné zachytenie daného momentu nás podnecuje precítiť ho viac. Súvislosti, ktoré sa s tým spájajú, ako menšie pamätanie si detailov, sú daňou, akú sme za to asi ochotní stále platiť.
S fotením či screenshotovaním úplne končiť nemusíš
Zistenia z uvedených štúdií teraz neznamenajú, že máš po dočítaní článku vymazať celú galériu a odísť na ďalší výlet či dovolenku bez telefónu. Rozdiel môže vytvoriť vedomé rozhodnutie, prečo fotografiu robíš a či sa k nej neskôr vrátiš.
Namiesto päťdesiatich takmer rovnakých záberov môžeš vytvoriť niekoľko premyslených fotografií. Preto si nabudúce najskôr scénu pozorne prezri a až potom ju zachyť.
Fotografie môžu slúžiť ako dobré pomôcky pri vybavovaní spomienok, najmä ak si ich neskôr prezeráš, triediš alebo o nich rozprávaš s ďalšími ľuďmi. Problém nastáva skôr vtedy, keď zážitok iba automaticky odošleš do digitálnej zásuvky.
Pointa preto nespočíva v úplnom zákaze fotografovania. Mobil môže spomienky podporiť, môže posilniť tvoju nostalgiu za udalosťami, ktoré by si najradšej vrátil späť. No nemal by ich úplne nahradiť. Občas sa oplatí najprv pozerať, počúvať a skutočne byť prítomný v danom okamihu.
