Práca pod vedením toxického nadriadeného nemusí byť len výsledkom jeho zlej nálady, ale hlboko zakorenenou poruchou osobnosti. Profesorka Elena Fernández del Río zo španielskej Univerzity v Zaragoze upozorňuje, že za dverami kancelárií sa často skrývajú psychopati alebo takzvaní „temní lídri“.
Ako informoval web Daily Mail, vo svojej štúdii pre International Encyclopedia of Business Management varuje, že títo ľudia využívajú eticky sporné metódy, ktoré môžu zamestnancom zničiť nielen kariéru, ale aj psychické zdravie. Rozpoznanie psychopata, narcistu či sadistu v kresle šéfa je prvým krokom k prežitiu v korporátnej džungli.
Psychopati na kráľovskom tróne pracoviska
Podľa expertky definuje temnú stránku ľudskej povahy sklon k morálne pochybnému správaniu, ktoré má v pracovnom prostredí ničivé následky. Takýto zamestnávateľ sa v sociálnych interakciách prejavuje ako necitlivý, prehnane autoritatívny a arogantný človek. Dlhodobá prítomnosť takéhoto lídra nevyhnutne vedie k hlbokým medziľudským konfliktom, ktoré rozkladajú kolektív zvnútra a znižujú celkovú spokojnosť zamestnancov.
Najnebezpečnejším typom je korporátny psychopat, ktorého charakterizuje absolútna emocionálna chladnosť a totálna absencia výčitiek svedomia. Títo jedinci postrádajú sebaovládanie a vedú nevyrovnaný životný štýl. Nerobí im pritom problém správať sa antisociálne, ak im to prinesie prospech. Na rozdiel od nich sa narcistický šéf opája vlastnou veľkoleposťou. Vyžaduje neustály obdiv, má prehnané ego a jeho arogancia pramení z pocitu, že je dôležitejší než ktokoľvek iný v budove.
Machiavelisti a sadisti
Špecifickú kategóriu tvoria machiavelisti a sadisti. Machiavelistický líder je strategický manipulátor s cynickým pohľadom na svet, ktorý sa sústredí výhradne na budovanie svojej moci a pozitívnej reputácie, aj keby to malo znamenať „prechádzanie cez mŕtvoly“. Ešte hrozivejší je však sadista, ktorý z agresívneho a zastrašujúceho správania čerpá úprimné potešenie. Pre takéhoto šéfa je ponižovanie podriadených formou zábavy a potvrdzovaním vlastnej sily.
Zaujímavým zistením profesorky Fernández del Río je fakt, že v krátkodobom horizonte môžu byť niektoré z týchto vlastností vnímané ako „pozitívne“. V extrémne súťaživom prostredí, kde sú emócie nežiaduce, môže dravosť a bezcitnosť priniesť rýchle výsledky. Avšak v organizáciách, ktoré stoja na dlhodobej spolupráci a lojalite, sa temní lídri stávajú hlavnou prekážkou pri dosahovaní cieľov a brzdou inovácií.
Náročné odhalenie zlovestných nadriadených
Psychopati sa vedia na pracovisku dobre ukryť. Odhalenie takýchto osôb je však nesmierne náročné, najmä počas prijímacieho procesu. Temní lídri sú totiž majstrami pretvárky a manipulácie, pričom na pohovoroch dokážu pôsobiť mimoriadne charizmaticky a priaznivo. Ich cieľom je vytvoriť dokonalú ilúziu o svojej kompetentnosti a dobrosrdečnosti, ktorú odhodia až v momente, keď získajú nad druhými reálnu moc.
Riešenie situácie leží podľa odborníčky na pleciach samotných spoločností, ktoré musia nastaviť jasné hranice. Je nevyhnutné nahlas deklarovať, že zneužívanie právomocí a toxické správanie nebude tolerované v žiadnej podobe. Firmy by mali vytvoriť bezpečné a anonymné kanály, cez ktoré môžu obete nahlásiť neetické praktiky bez strachu z odplaty, čím sa minimalizuje vplyv temných lídrov na zvyšok pracovného tímu.
