Ikea. Pôvodom švédska firma, ktorá aktuálne sídli v Holandsku, nám už od roku 1943 pripomína, že zložiť stoličku si vyžaduje viac ako skrutkovač, a miestami ani vysokoškolský titul nestačí. Zaoberá sa predajom nábytku, má ikonické žlto-modré logo a pre mnohé slovenské deti, ktoré vyrastali v jej okolí, bola ekvivalentom návštevy Disneylandu.
Ja som nebola výnimkou. Dodnes mám v živej pamäti, ako som si s plyšovým potkanom na pleci spokojne žula mäsové guľôčky v lahodnej hnedej omáčke, ktorá neprimerane zvýšila moje nároky na UHO (univerzálnu hnedú omáčku) zo školskej jedálne. Od prechádzok cez jednotlivé sekcie až po hranie v detskom kútiku, na Ikeu mám len tie najlepšie spomienky.
Dnes som dospelá. Detské kútiky a bazény s loptičkami ma už toľko neberú, ale výlety do Ikey majú pre mňa stále svoje čaro. Keď som po zabývaní sa v Južnej Kórei zistila, že tento obchod s nábytkom expandoval aj do Ázie, neváhala som. Vyzerá kórejská Ikea ako tá naša? Predávajú v nej niečo špeciálne? A to najdôležitejšie – ako chutia povestné švédske guľôčky v kombinácii s kimči? Všetky tieto pre život nevyhnutné informácie sa dočítaš v nasledujúcich riadkoch.
Cesta na koniec sveta
Goyangská Ikea je trochu odruky. To v preklade znamená, že hoci sa tam dá dostať zo Soulu metrom a autobusom, táto konkrétna linka chodí raz za polhodinu a autobus prakticky nikdy. Ani elektronická tabuľa na zastávke si netrúfala povedať, kedy autobus 024B dorazí. To pre laikov v oblasti kórejskej hromadnej dopravy značí, že daný voz ešte pravdepodobne neopustil výrobnú linku.
Nevadí. Pri zástavke autobusu bol potok, v ktorom som zbadala korytnačku, čo obratom anulovalo srd z nezvestného autobusu. Potom frajer promptne zavolal taxík a o sedem minút sa už pred nami rozprestierali brány do krajiny zázrakov… a nevydarených DIY projektov. Spoiler alert: Nič, čo som za nimi videla, ma ale nenadchlo viac ako spomínaná korytnačka.
Ikea je skrátka Ikea
(Ne)prekvapivo, aj kórejská Ikea je „len“ Ikea, teda obrovská modrá budova plná nábytku od výmyslu sveta. Za zmienku stojí akcia 3+1, ktorá sa vzťahuje takmer na každý produkt (vrátanie niektorých sedačiek, ak by niekto náhodou zariaďoval štyri obývačky naraz). Kórejčania sú podobnými akciami priam posadnutí.
V nonstopkách možno každý týždeň nájsť iné produkty, pričom pri kúpe jedného alebo dvoch kusov dostanete ďalší zadarmo. Väčšina karaoke miestností ponúka akciu 1 hodina + 1 hodina zadarmo. V reštauráciách zase dostanete k jedlu bezodné množstvo všakovakých príloh. V Kórei je totiž všetkého veľa, konkurencia je obrovská. Keďže si zákazník môže vyberať, zákonite ide tam, kde sa oňho za čo najmenej peňazí najlepšie postarajú. Fakt, že sa táto mentalita prebojovala aj do predajne Ikea, ma teda nešokoval.
Menší šok prišiel až v momente, keď som objavila pomerne rozsiahlu sekciu ruksakov a Ikea tašku, ktorú možno pripevniť na vozík na kolieskach. To sa hodí, keď človek ide kúpiť jeden set príborov a odíde s výbavou do nového domu, ktorý pri momentálnych cenách nehnuteľností nikdy nekúpi. Sekciu so živými rastlinami tu nahrádza sekcia s tými umelými. Moja túžba po kaktuse, ktorý mi po ceste domov v týchto letných horúčavách zdochne, teda ostala nenaplnená.
Reštaurácia nenadchla
Celá idea na tento článok sa zrodila asi dva roky dozadu, keď som vo videu na YouTube videla, že kórejská Ikea servíruje tteokbokki – tradičné kórejské ryžové „koláčiky“ v pikantnej omáčke. Asi si teda viete predstaviť moje sklamanie, keď som sa k nemu konečne dokopala a zistila, že ide o sezónnu ponuku… pričom leto očividne nie je tá správna sezóna.
Nevadí. Chuť na kórejsko-ikeácku fúziu som sa pokúsila zahnať „mäsovými“ guľôčkami s kimči praženou ryžou (úvodzovky preto, že v skutočnosti išlo o rastlinnú verziu guľôčok). Ryža bola tak akurát pikantná (čo je na moje slovenské chuťové poháriky stále príliš), guľôčky výborné a riasa na vrchu mi len pripomenula, že som sa fakt neteleportovala naspäť na Slovensko.
Z príloh som vyskúšala kukuricový šalát, ktorý je tu z nevysvetliteľných dôvodov veľmi populárny. Kórejčania pchajú kukuricu do všetkého (vrátane kávy a koláčov), o to menej sa tu vyskytuje v slaných pokrmoch. Šalát bol obstojný, ale málo slaný a… a bola to kukurica v majonéze, takže to asi netreba viac rozpitvávať.
Frajer si dal vyprážanú bravčovú kotletu so smutným kopčekom nedosolenej ryže (v Kórei sa ryža nesolí) a podobne po soli pištiacimi hranolčekmi. Mäso na jednotku, prílohy mali čo doháňať. Spolu s hubovou polievkou, čučoriedkovými muffinom a dvoma nápojmi nás tento obed stál 29 700 wonov, čo je zhruba 20 eur.
Príjemné prekvapenie a sladká bodka
Najväčším prekvapením bola za mňa pestrá ponuka vegetariánskych a čisto rastlinných jedál. Kórejčania sú (akoby sme my povedali) „mäsoví“ a nadšenie pre rastlinnú stravu sa rovná slovenskému nadšeniu pre nealkoholické pivo. Ja ako odporca mäsa som sa, pochopiteľne, potešila, no bola som prekvapená, že na tom boli podobne aj domáci. Z ich tanierov však bolo jasné, že si na jedlo v Ikei nesťažujú.
Keď nám vytrávilo, vrátili sme sa do reštaurácie na druhé kolo, tentokrát v podobe sladkej bodky (teda u mňa, frajer natlačil ešte jednu kotletu). Hneď pri vstupe na mňa vyskočila fotka tematického zmrzlinového pohára so žralokom a ja som chcela vedieť, či tak bude vyzerať aj v realite. Vizuál nesklamal. Za 4 000 wonov (cca 2,50 €) som dostala papierový pohárik s točenou vanilkovou zmrzlinou, čokoládovým žralokom a niekoľkými modrými cukríkmi.
Chuťovo to bola obyčajná vanilková zmrzlina, ale moja záľuba v infantilných tematických pokrmoch ju povýšila na zmrzlinu roka. Na záver som toto ikeácke obžerstvo zaklincovala čokoládovým koláčom, ktorý bol taktiež veľmi chutný. Frajer sa ma snažil dohnať cesnakovo-syrovým bochníkom, no po zistení, že je sladký, radšej ostal len pri kole.
Pro tip na záver: Pokiaľ cestujete do Južnej Kórey a vidíte niečo s cesnakom, nekupujte to. Bude to sladké. A cesnakové veci skrátka nemajú byť sladké.
Viac fotografií z nášho výletu nájdeš v galérii:
Ilustračná fotografia | Autor: Archív EMEFKA
Čítaj ďalej: Vyprážaný syr, langoš či sviečková. Ochutnali sme slovenské jedlá v Južnej Kórei, ktoré skončili katastrofou?
