Eva Škovranová v roku 2009 založila značku 1907, v ktorej sa pôvodne venovala výrobe mydiel. K niche parfumom ju v roku 2012 priviedli samotní zákazníci, ktorí túžili po vôni jedného z jej mydiel aj v podobe parfumu.
Keďže potrebné vzdelanie na ich výrobu nemala, s radami jej pomáhal majster parfumér z francúzskeho Grasse. Z pôvodného obchodu s mydlami sa postupne stala niche parfuméria a dnes už značka vyrába výhradne parfémy, ktoré putujú do celého sveta.
V rozhovore sme sa pozreli na nezvyčajné tóny, ktoré môžu byť súčasťou parfumových kompozícií, na to, či vyrábajú parfumy aj na zákazku, ale aj na úspechy slovenskej značky za hranicami či ceny, za ktoré sa takéto parfémy predávajú.
Keď sa povie niche parfum, mnohí si predstavia vône, ktoré sú na prvé privoňanie až zvláštne či nepríjemné. Prečo sa v parfumérstve vôbec pracuje s tónmi, ktoré môžu samostatne pripomínať moč, pot, kožu, maštaľ, dym či benzín? Čo dokážu po správnom zriedení alebo zakomponovaní do parfumovej kompozície?
Medzi niche parfumami sa nájdu aj také, ktoré môžu voňať zvláštne a niekomu byť nepríjemné. Je to úplne v poriadku, deje sa to bežne aj pri jedle či pri s*xe, čo niekomu chutí alebo sa páči, to inému môže byť nechutné, nepríjemné. Tóny, ktoré spomínate a „posmrdkávajú“, dávajú parfumu hĺbku, život, príťažlivosť a vyvolávajú emócie.
Napríklad indol, ktorý v plnej koncentrácii vonia fekálne, dodá v správnom pomere parfumu živočíšnosť. Indol sa prirodzene nachádza v jazmínovom kvete, preto živý jazmín vonia plno, keď je ho však veľa, tak až posmrdkáva, a za tým stojí spomínaný indol. Jazmín bez indolu by voňal plocho, sterilne. Tiež sú niektoré tieto zložky výborné fixátory, patria medzi ne pižmá. Tieto zložky sú ako šperky. Ak chce parfumér šokovať, tak ich použije v takom pomere, aby parfum napríklad voňal ako stajňa. Ak chce, aby bol parfum elegantný, použije ich zasa v inom pomere.
Veľmi zaujímavou témou sú indolické a animalické tóny. Ako by ste ich laikovi vysvetlili a prečo môže napríklad jedna zložka vo vysokej koncentrácii pôsobiť odpudzujúco, no v parfume vytvárať krásny jazmínový, telesný alebo zmyselný efekt? Kde podľa vás vzniká hranica medzi „s*xy“ a jednoducho nepríjemnou vôňou?
Je to jednoduché. Ak vám poviem, aby ste zjedli naraz lyžicu soli alebo čili papričky, je to pre vás odpudzujúce. Ak vám však poviem, aby ste si osolili či okorenili jedlo podľa toho, ako to máte rada, bude pre vás výsledok chutný. Stále je to o množstve a kombinácii. Tu by sme mohli filozofovať, čo je s*xi a čo nepríjemné. Je čerstvo spotené telo s*xy alebo nepríjemné? Myslím, že to záleží od toho, čie to telo je, v akej situácii sa to telo práve nachádza, aký vzťah mám k tomu telu, a tiež od mnohých ďalších faktorov.
Pre mňa je s*xy parfum taký, v ktorom mám čo objavovať. Núti ma privoniavať k pokožke a nepovie hneď všetko na začiatku. Nie je hlučný a je potrebné si počkať, kým ukáže všetko, čo v sebe má. Nepríjemná vôňa je pre mňa taká, ktorá sa nemení, je hlučná, nemá žiadne tajomstvo. Ale presne tak ako je vnímanie vôní subjektívne, aj to, čo je komu príjemné alebo nepríjemné, je subjektívne.
S akými najnezvyčajnejšími ingredienciami alebo esenciami ste počas svojej práce už experimentovali? Bola medzi nimi taká, pri ktorej ste si najskôr povedali, že si vôbec neviete predstaviť, ako by mohla v parfume fungovať?
Vezmem to od konca – vôňa maštale a mora – divná kombinácia, no existuje parfum, ktorý tak vonia, a funguje to. Takže neviem, ktorá kombinácia by nefungovala, pretože v podstate sa dá urobiť asi všetko, čo si predstavíte. Popravde, neviem, ktorá je najnezvyčajnejšia surovina, tých canvas parfumových surovín je fakt veľa a sú veľmi pestré. Každá má svoj význam a charakter. Nevnímam asi ani jednu z nich ako nezvyčajnú bez ohľadu na to, či voňajú pekne, alebo „smrdia“.
Niche parfumy často rozprávajú príbeh a nejde pri nich len o to, aby voňali príjemne. Ako vlastne vzniká takýto parfum od prvého nápadu až po hotový flakón? Čo všetko musíte pri tvorbe „príbehu vo vôni“ premyslieť?
Niche parfumy v mnohých prípadoch idú na hranu, parfuméri tu nemajú obmedzenia, keďže nemusia vyrobiť parfum, ktorý sa bude páčiť mase. Parfumér svoju víziu zhmotní do vône. Niekedy je to miesto, inokedy záhrada, námorná bitka, dezert, čerstvo rozkvitnutý orgován. Môže to byť tiež emócia, obraz, spomienka. Toto je tá najnáročnejšia časť našej práce, všetko ostatné sú už technické veci.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneKeď je namiešaná vzorka, ktorá zhmotňuje predstavu, tak sa vyrába „objem“. Najprv sa vyrobí olejová parfumová báza, ktorá sa potom dáva na nosič. Necháva sa zrieť, to ako dlho zreje, záleží od vône. Keď je vyzretá, môže sa plniť do flakónov a baliť. Predtým, než sa začne plniť, musí mať všetky potrebné testy, protokoly a povolenia, bez ktorých sa parfum nedá a nesmie uviesť na trh.
Vyrábate aj parfumy na zákazku? Ako vyzerá celý proces v prípade človeka, ktorý príde s vlastnou predstavou vône alebo príbehu, ktorý chce dostať do flakónu?
Seriózny parfum na zákazku nie je lacná záležitosť. Bežne sa cena za takúto prácu vo svete pohybuje v tisíckach eur. Mnohí k nám prídu a hovoria, že si v Grasse namiešali parfum na mieru a stálo to pár desiatok eur. Ide však skôr o turistický zážitok, mieša sa tam z už hotových akordov, majú ich tam k dispozícii asi 36. Z môjho pohľadu ide o dve rozličné veci.
V každom prípade musia človek a parfumér, ktorý mieša daný parfum na mieru, spolu ladiť a musia byť na jednej vlne. Ten, kto chce parfum na mieru, potrebuje veľmi presne vedieť, čo chce. Malo by sa zohľadniť aj to, ako bude vplývať tá vôňa na nositeľa, čo od nej očakáva.
Niekedy taký parfum môže vznikať aj pár mesiacov. Je to hlavne o rozprávaní a o jednotlivých zložkách. V takýchto parfumoch sa zvyknú použiť tie najdrahšie zložky. Robili sme takéto parfumy, ale prestali sme to robiť. Tým, že máme stále viac a viac práce s výrobou našich vlastných, už existujúcich parfumov, pre našich odberateľov (niche parfumérie) po celom svete, nie je už na to čas. Takže nemiešame parfumy na mieru.
Pokračovanie článku na druhej strane
