Keď sa povie trauma z detstva, väčšine ľudí sa vybaví fyzické násilie alebo extrémne formy zneužívania. Realita je však oveľa komplexnejšia a často nenápadnejšia. Aj zdanlivo „bežné“ situácie, ktorým deti čelia v rodinnom prostredí, môžu zanechať hlboké rany, ktoré sa naplno prejavia až v dospelosti. Často si ich dosah uvedomíme až po tridsiatke, keď začneme pociťovať nevysvetliteľnú úzkosť, problémy vo vzťahoch alebo ťažkosti so sebahodnotením.
Každý večer počúvala hádky rodičov: Dnes vie, že aj to je forma traumy
„Trauma z detstva je ako neviditeľný batoh, ktorý si nesieme celý život. Až keď sa zastavíme a pozrieme dovnútra, zistíme, koľko ťažkého nákladu v ňom vlastne máme,“ hovorí 35-ročná Martina, ktorá sa so svojou traumou začala vyrovnávať pred dvoma rokmi.
Martina vyrastala v zdanlivo bežnej rodine. Rodičia sa síce často hádali, ale fyzické násilie sa u nich nikdy nevyskytlo.
„Pamätám si, ako som každý večer ležala v posteli a počúvala ich kričať jeden na druhého. Vždy som sa bála, že sa rozvedú. Neustále som sa snažila byť dokonalá, aby som im nedala ďalší dôvod na hádku,“ spomína.
Viac PREMIUM článkov na podobnú tému:
Až v dospelosti si uvedomila, že jej perfekcionizmus, úzkosti a problémy s nadväzovaním blízkych vzťahov majú korene práve v týchto detských zážitkoch.
Príbeh muža, ktorý vyrastal s narcistickou matkou
Iný príbeh prináša 42-ročný Peter, ktorý vyrastal s narcistickou matkou. „Navonok sme boli ukážková rodina. Matka bola učiteľka, otec inžinier. Nikto by nepovedal, že niečo nie je v poriadku,“ začína svoje rozprávanie.
V tomto článku sa po odomknutí dozvieš
- Ako sa trauma z detstva môže prejaviť až po tridsiatke
- Aké fyzické príznaky môžu signalizovať nevyriešenú traumu
- Prečo je dôležité priznať si traumu z detstva
- Že trauma z detstva nie je doživotný rozsudok
- Praktické rady a povzbudenie pre ľudí, ktorí sa v podobných príbehoch možno nájdu
Po odomknutí tiež získaš
- Články bez reklám na EMEFKA, Startitup, Fontech
- Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom