Bill Gates, zakladateľ Microsoftu a šiesty najbohatší človek sveta, verejne skritizoval Elona Muska za jeho kroky, ktoré podľa Gatesa ohrozujú životy najchudobnejších detí sveta. Toto vyhlásenie prišlo v súvislosti s drastickými škrtmi v Agentúre Spojených štátov pre medzinárodný rozvoj (USAID). O téme informoval portál Futurism.
„Obraz najbohatšieho muža sveta, ktorý spôsobuje sm*ť najchudobnejších detí, nie je pekný,“ povedal Gates pre Financial Times.
Dramatické škrty s vážnymi následkami
Musk prostredníctvom svojho oddelenia pre vládnu efektívnosť (DOGE) v podstate zlikvidoval USAID vo februári 2025 zmrazením jej grantov určených na zahraničnú pomoc a znížením počtu zamestnancov z pôvodných 10 000 na menej než 300.
Gates upozornil, že pre náhlosť týchto škrtov teraz v skladoch hnije množstvo potravín a liekov. V apríli dokonca americké médiá informovali, že Muskove škrty v USAID viedli k zatvoreniu stoviek vývarovní v Sudáne.
Zakladateľ Microsoftu tiež kritizoval Muska za nepochopenie práce USAID. Ako príklad uviedol, že Musk zrušil granty, pretože sa mylne domnieval, že agentúra dodáva prezervatívy Hamasu v Pásme Gazy, keď v skutočnosti tieto granty smerovali do nemocnice v provincii Gaza v Mozambiku na prevenciu prenosu HIV z matiek na deti.
Obavy o budúcnosť detskej úmrtnosti
Gates ponúkol znepokojivý odhad dopadov škrtov zahraničnej pomoci: „Pokiaľ ide o úmrtnosť detí, ktorá mala v najbližších rokoch klesnúť z piatich miliónov na štyri milióny – teraz, ak nedôjde k veľkému obratu, pravdepodobne stúpne z piatich miliónov na šesť miliónov.“
Tieto vyjadrenia prichádzajú v čase, keď Gates oznámil svoj plán uzavrieť Nadáciu Billa a Melindy Gatesovcov do roku 2045, čo je desaťročia pred pôvodným harmonogramom. Jeho zámerom je urýchliť svoje filantropické aktivity.
Musk na kritiku reagoval tvrdením, že USAID bolo „hniezdom radikálnych ľavicových marxistov, ktorí nenávidia Ameriku“ a že agentúra „podporovala DEI (diverzitu, rovnosť a inklúziu) v zahraničí.“
Napriek kritike voči USAID ako nástroju americkej zahraničnej politiky sa odborníci zhodujú, že náhle prerušenie humanitárnej pomoci bez alternatívnych riešení môže mať katastrofálne následky pre milióny ľudí závislých od tejto podpory.
