Človek každý deň klikne na desiatky článkov a čoraz viac z nich šíri polopravdy a dezinformácie. Takisto veľa mediálne známych ľudí zdieľa najrôznejšie hoaxy, čím ovplyvňujú masy ľudí. Čo je teda fakt a čo dezinformácia? Ako máš zistiť, čomu môžeš veriť? Viac nám o tejto problematike prezradila psychologička a lektorka mediálnej gramotnosti Kristína Blažeková.

Ako by ste vo všeobecnosti definovali dezinformácie?

Ide o nepravdivé informácie, ktoré vznikli s úmyslom zavádzať prijímateľa. Úmysel je v tomto prípade kľúčový. Poznáme totiž ešte misinformácie, teda nepravdivé informácie, ktoré vznikli omylom alebo len boli nesprávne pochopené. V konečnom dôsledku je ich efekt rovnaký.

V minulosti ľudia verili najmä tomu, čo sa dozvedeli v televízii, v novinách a v rádiu. Dá sa z toho usúdiť, že dezinformácie v podobe, akej ich poznáme dnes, sa rozšírili najmä vďaka internetu?

Dezinformácie sa šírili vždy, či už ústnym podaním, alebo skrz médiá. Keď nebol rozhlas a televízia, boli noviny, plagáty, predtým rôzne fámy a povedačky. Princíp sa v podstate nezmenil, len prišiel internet a sociálne siete, čím sa proces šírenia urýchlil. Internet však nie je príčinou, len jedným zo spôsobov šírenia a akýmsi katalyzátorom.

Sú podľa vás náchylnejší k šíreniu dezinformácií vekovo mladší alebo starší ľudia?