Klinická smrť. Pre vedu je to stav, keď srdce prestane biť, dych sa zastaví, ale mozog ešte žije. Pre tých, ktorí ju prežili, je to však často niečo omnoho viac – cesta do inej dimenzie, stretnutie so svetlom, pocit pokoja či zmierenia. Niektorí odborníci tieto zážitky vysvetľujú ako halucinácie umierajúceho mozgu, iní v nich vidia dôkaz existencie niečoho, čo presahuje naše fyzické bytie.
Prinášame ti exkluzívne výpovede dvoch Slovákov, ktorí sa vrátili z hranice medzi životom a smrťou, a ich príbehy, ktoré navždy zmenili ich pohľad na svet.
Čo hovoria odborníci na zážitky klinickej smrti?
Zážitky blízke smrti (Near-Death Experiences, NDE) sú predmetom vedeckého skúmania už niekoľko desaťročí. Podľa najnovších výskumov približne 5 až 10 percent celkovej populácie uvádza spomienky na zážitky blízke smrti, čo je oveľa viac, než sa pôvodne predpokladalo.
Výskumníci z Univerzity v Liège nedávno publikovali prvý komplexný neurovedecký model vysvetľujúci tieto fenomény. „Našli sme veľmi robustné vysvetlenie pre vznik takého bohatého zážitku, keď je osoba skutočne v kríze,“ hovorí Charlotte Martial, neurologička a spoluautorka štúdie publikovanej v Nature Reviews Neurology.
Vedci identifikovali kľúčové neurotransmitery zodpovedné za tieto zážitky. Fakt, že ľudia si dokážu jasne pamätať NDE, je pravdepodobne spôsobený aktivitou troch hlavných neurotransmiterov:
- Acetylcholínu, ktorý sa podieľa na pamäti, učení a pozornosti;
- Noradrenalínu, ktorý zohráva kľúčovú úlohu v reakcii „boj alebo útek“;
- Glutamátu, ktorý pomáha pri učení a pamäti a zároveň významne ovplyvňuje celkovú funkciu mozgu.
Viac PREMIUM článkov na podobnú tému:
- Manipulácia, kontrola a samota: 36-ročný narcista nám vyrozprával, ako sa snaží napraviť život, ktorý si zničil
- Šéf chcel ku mne každú sobotu chodiť po „smotanové zákusky“. Slováci prehovorili o šikane v práci
- Ja som v najlepších rokoch, on premýšľa o dôchodku. Skutočné príbehy Slovákov o vzťahoch s veľkým vekovým rozdielom
Okrem neurologických procesov vedci navrhli aj evolučnú teóriu vysvetľujúcu, prečo k týmto zážitkom dochádza. Podľa ich modelu môžu byť NDE ľudskou verziou „predstierania smrti“ – mechanizmu prežitia, ktorý mnohé druhy používajú ako poslednú možnosť v prípade smrteľného nebezpečenstva. Počas tohto stavu zostáva zviera v určitej miere vedomé svojho okolia, takže ak dostane šancu, môže uniknúť.
Zaujímavé je, že aj ľudia, ktorí sa len domnievali, že sú v život ohrozujúcej situácii, ale v skutočnosti im fyzicky nič nehrozilo, hlásili podobné zážitky. Tieto nadpozemské, zdieľané komponenty by mohli byť pokusom ľudského mozgu dať zmysel tomu, čo sa deje. „V istom zmysle,“ hovorí Martial, „NDE sú pasívnym copingovým mechanizmom na zvýšenie šance prežitia v život ohrozujúcich okolnostiach.“
„Videl som sám seba zhora a potom prišlo svetlo“
Martin (45) mal pred ôsmimi rokmi vážnu autonehodu na diaľnici D1. Po čelnej zrážke s kamiónom ho záchranári oživovali priamo na mieste. Lekári neskôr potvrdili, že jeho srdce sa zastavilo na takmer štyri minúty.
V článku sa po odomknutí dozvieš
- Autentické príbehy dvoch Slovákov, ktorí prežili klinickú smrť a videli „druhú stranu“
- Čo Martin vnímal a videl
- Koho Jana stretla počas klinickej smrti
- Čo hovoria vedci o zážitkoch blízkych smrti – je to len produkt umierajúceho mozgu?
- Ako klinická smrť kompletne zmenila životy a hodnoty ľudí, ktorí ju prežili
- Čo odkazujú Martin a Jana našim čitateľom
Po odomknutí tiež získaš
- Články bez reklám
- Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
- Exkluzívne benefity
