Vzduch sa trasie, motor reve a pod krídlami sa mihajú hory, more aj úzke ulice. Letiská, kde pilot zadržiava dych a cestujúci sa kŕčovito držia opierok, sa už dnes nachádzajú po celom svete. Niektoré z nich totižto nepoznajú pojem „pokojný let“. Nie preto, že by ich navštevovalo málo lietadiel, ale preto, že samotný príchod či odlet predstavuje skúšku odvahy, presnosti a nervov.
Na mnohých z týchto miest planéty sa pristáva medzi horami, na krátkych úsekoch betónu alebo priamo nad vodou. Stačí malá chyba, prudký vietor či hustá hmla a všetko sa môže zmeniť v zlomku sekundy. Napriek tomu každý deň pristávajú stovky pilotov na miestach, ktoré by laik označil za šialené. Fascinujú ich výzvy, nepredvídateľné podmienky aj adrenalín, ktorý cítia pri každom manévri.
Niektoré letiská sa nachádzajú tak blízko obývaných oblastí, že vietor z turbín rozhýbe šaty ľudí priamo na ulici. Inde lietadlá takmer lížu vrcholky stromov či skalnaté útesy, kým sa dotknú pristávacej dráhy. Napriek všetkým rizikám však tieto miesta priťahujú pozornosť cestovateľov aj milovníkov extrémov.
V nasledujúcich riadkoch sa preto pozrieme na miesta, ktoré sa zapísali do dejín ako najnebezpečnejšie letiská z celého sveta.
Medzi najnebezpečnejšie letiská sveta patrí aj Kansai v Japonsku
Ide o letisko, ktoré vzniklo s cieľom zmierniť tlak ľudí a hluk na neďalekom medzinárodnom letisku v Osake. Stalo sa známym najmä pre svoje technické riešenie. Postavili ho na umelom ostrove uprostred zátoky a s pevninou ho spája iba most dlhý takmer 4 kilometre. Letisko však ohrozuje postupné ponáranie sa do Osackej zátoky. Mnohí sa dozaista pýtajú, prečo to tak je?
Ostrov totižto tvoria dve vrstvy hliny z holocénu a pleistocénu. Konštruktéri obe vrstvy sušili a spevnili pomocou piesočných drenáží, ktoré pomáhajú odvádzať vlhkosť. Pri vrchnej holocénnej vrstve zapôsobili správne, no pri stabilizácii hlbšej pleistocénnej vrstvy však nepomohli. Hlina v tejto hĺbke je však príliš hutná na to, aby z nej vlhkosť unikala. Letisko tak každý rok klesá približne o 5 centimetrov.
Medzinárodné letisko Gibraltár
Pristátie v Gibraltáre patrí medzi najrizikovejšie na svete, najmä kvôli zvláštne umiestnenie vzletovej aj pristávacej dráhy. Jedným z hlavných problémov, s ktorým sa piloti neustále potýkajú, je prítomnosť cesty Winston Churchill Avenue, priamo križujúcej dráhu. Táto cesta sa počas pristávania uzatvára, no aj napriek tomu si situácia vyžaduje maximálnu pozornosť.
Dráha meria iba 1776 metrov, teda len o niečo viac, než je minimálna brzdná vzdialenosť pre lietadlá typu Airbus A320. Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o postačujúcu rezervu, avšak v daždi sa brzdná dráha predĺži aj o 15 %. Keďže na oboch koncoch dráhy sa rozprestiera more, akýkoľvek prudký vietor či zhoršené počasie môže výrazne skomplikovať bezpečné pristátie.
Ďalšie riziko vzniká kvôli známej Gibraltárskej skale, ktorá sa týči v tesnej blízkosti letiska. Pri silnom vetre dochádza k vzniku vírov, ktoré sa miešajú s prúdmi na opačnej strane hory. Tieto nepredvídateľné vzdušné prúdy následne spôsobujú intenzívne turbulencie, nútiace pilotov reagovať v zlomkoch sekúnd. Vďaka tomu patrí toto miesto medzi najnebezpečnejšie letiská sveta.
Medzinárodné letisko princeznej Juliany
Uprostred Karibiku sa rozprestiera súostrovie známe ako Záveterné ostrovy, medzi ktorými leží aj Svätý Martin. Tento ostrov láka turistov z celého sveta nielen svojou tropickou atmosférou, ale aj neobvyklým rozdelením na dve časti – francúzsku a holandskú. Kultúrny kontrast spojený s rôznorodosťou obyvateľov vytvára jedinečné prostredie, ktoré si návštevníci často zapamätajú na dlhé roky.
Na holandskej strane ostrova sa nachádza Medzinárodné letisko princeznej Juliany, ktoré patrí medzi najznámejšie letiská sveta. Má len jednu pristávaciu dráhu, ktorej východný koniec zasahuje nad lagúnu Simpson Bay. Na opačnej strane sa však rozprestiera verejná pláž Maho, od areálu letiska oddelená len jednoduchým plotom.
Tento pohľad na pristávajúce lietadlá nad hlavami turistov síce pôsobí ako atrakcia, no zároveň skrýva riziko. Motory veľkých strojov totiž vytvárajú extrémne silné prúdy vzduchu, ktoré dokážu človeka odhodiť alebo zraniť. Rýchlosť vetra pri vzlietnutí neraz dosahuje silu hurikánu, a preto sa odporúča dodržiavať bezpečnú vzdialenosť.
Kai Tak patrí medzi najnebezpečnejšie letiská sveta, ktoré museli zavrieť
Letisko Kai Tak sa nachádzalo v hongkonskom zálive a patrilo medzi najnáročnejšie letiská sveta. Lietadlá tu prelietavali len pár metrov nad obytnými domami, takže pasažieri často videli do okien miestnych obyvateľov. Pilotov čakali extrémne podmienky, keďže museli manévrovať medzi vysokými budovami a otvoreným morom, ktoré obklopovalo dráhu z troch strán.
Hustá zástavba na severozápade navyše znižovala priestor na prípadné korekcie letu. Jediná pristávacia dráha merala 3 390 metrov a označovala sa číslami 13 a 31, podľa smeru pristátia. Pri priblížení zo severu museli piloti preletieť ponad tzv. „šachovnicový kopec“ vysoký 98 metrov, ktorý slúžil ako vizuálny orientačný bod.
Po jeho prekonaní nasledoval rýchly obrat, po ktorom sa lietadlo zarovnalo s dráhou v presnom uhle. Od tej chvíle záviselo všetko len od zručnosti pilota, pretože automatické systémy už nepomáhali. Napriek úžasným výhľadom patrilo pristátie v Kai Tak k najnáročnejším skúsenostiam pre posádky aj pasažierov. Pre rastúce riziká a obmedzený priestor sa letisko definitívne uzavrelo v roku 1998.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
