9. Prvých niekoľko dekád svojho života som bola presvedčená, že každodenný stres je normálny. Že všetci ráno vstanú zavalení úzkosťou a panikou z toho, čo bude. Že všetci nonstop kmitajú ako s nasolenými zadkami, že všetci nevedia, kde im hlava stojí. A že všetci prídu domov z práce a majú toho plné zuby natoľko, že jednoducho začnú kričať do prázdna. Až po tridsiatke som si uvedomila, že to tak byť nemusí.
10. Považovala som za normálne, že na mňa ľudia kričia. A ak aj nekričia, tak si o mňa výdatne utierajú ústa. Vďaka terapii som odhalila svoje skryté sebavedomie a pochopila, že nie som predurčená byť nikoho boxovacím vrecom. Ak toto čítaš, drahá mama, dúfam, že ti je zo seba zle.
11. Mať polovičku, ktorá ťa absolútne v ničom nerešpektuje. Všetky tie „chlapi sú skrátka takí“ výroky ma presvedčili o tom, že normálne fungovanie vo vzťahu vyzerá nasledovne – chlap si robí, čo chce, a žena sa prispôsobuje. Muž si môže nastaviť hranice, žena môže tak maximálne rešpektovať tie jeho. Dlho som prichádzala na to, že už viac nežijeme v stredoveku. Existujú aj muži, ktorí si hľadajú sebe rovnocenné partnerky. Tak som si jedného zadovážila.
12. Bola som v tom, že všetky ženy akceptujú, ak sa ich v baroch či kluboch niekto bez povolenia chytá. Áno, je to nepríjemné, otravné a ponižujúce, ale tak to skrátka je. „Drobná“ daň za to, že sa môžeš ísť večer zabaviť. A potom som raz v klube zbadala, ako náhodný chlap chytil cudziu ženu za zadok. Tá mu obratom schmatla ruku, pozrela sa mu do očí a zasyčala: „Ešte raz a odídeš odtiaľto bez ruky.“
13. Že ženy sú prednastavené robiť domáce práce. On navarí večeru, keď sa na to cíti. Ja každý večer, inak som príšerná partnerka. On uprace, keď mi chce urobiť radosť. Ja každý druhý deň, inak som príšerná gazdiná. On sa zastaví na nákup, keď má po ceste z práce čas. Ja každý týždeň, inak som neporiadna. Takto by to byť ale nemalo…
14. Odjakživa som neznášala svoje telo. Myslela som si, že vo vlastnej koži sa cítia dobre len ľudia s narcizmom, a neexistovalo, aby som sama sebe povedala: „Wau, dnes mi to fakt pristane.“ Až príliš neskoro som pochopila, že cítiť sa atraktívna nie je zločin.
15. Že rodičia bežne trestajú svoje deti tichou domácnosťou. Nenapísala si si úlohy, keď si mala? Dva dni s tebou neprehovorím. Sľúbila si, že vynesieš smeti, no zabudla si? Týždeň sa mojím smerom radšej ani nepozri. Až keď som si našla stáleho partnera a videla, ako vychádza jeho rodina, mi došlo, že dospelí ľudia netrucujú, ale komunikujú.
16. Byť s partnerom, ktorý ťa tak úplne nemiluje. Považovala som za normálne, že vo vzťahu vždy jedna strana ľúbi o čosi viac. Veď aká je šanca, že ťa niekto bude milovať rovnako ako ty jeho? Odpoveď je, že ak neopustíš človeka, ktorý ti nedáva, čo potrebuješ, a nenájdeš si iného, tak nulová.
