Globálna klimatická kríza naberá na obrátkach a extrémne vlny horúčav či dlhotrvajúce suchá sa stávajú realitou aj v oblastiach, kde boli doteraz neznámym pojmom. Odborníci neustále dvíhajú varovný prst pred nekompromisným otepľovaním planéty, pričom v najbližšom období budeme musieť čeliť ešte väčšej záťaži. Do hry sa totiž vracia obávaný fenomén El Niño, ktorý so sebou prináša ďalšie teplotné anomálie a hrozbu extrémneho počasia.
Ako informoval web Topky, Svetová meteorologická organizácia (WMO) počas tohto týždňa vydala naliehavé varovanie, podľa ktorého existuje až 80-percentná pravdepodobnosť, že táto teplá fáza prirodzeného klimatického cyklu nad Tichým oceánom naplno udrie v letných mesiacoch medzi júnom a augustom. Najnovšie analýzy naznačujú, že nadchádzajúci cyklus môže mať mimoriadne devastujúcu silu.
Jav sa považuje za extrémne silný vtedy, keď teplota mora v kľúčovej oblasti Pacifiku stúpne na svojom vrchole o 2 stupne Celzia, čo sme v tomto storočí zaznamenali zatiaľ iba raz – pred desiatimi rokmi. Európske centrum pre strednodobé predpovede počasia však upozorňuje, že prichádzajúce El Niño by mohlo túto kritickú dvojstupňovú hranicu výrazne prekonať. Podľa odborníkov bude zlomový rok 2027, kedy by mali padnúť aj doterajšie teplotné rekordy spred dvoch rokov.
El Niño sa blíži
Návrat tohto fenoménu vyvoláva obavy na najvyšších miestach. „El Nino len prilieva olej do ohňa. Teploty stúpajú aj bez neho na celej Zemi. Celý svet to musí chápať ako varovanie pred zmenou klímy,“ uviedol generálny tajomník OSN António Guterres na margo situácie, kedy sa planéta prehrieva aj bez prispenia oceánskych prúdov.
Dôsledky pre obyvateľstvo budú drastické, keďže El Niño zásadne narúša pravidelné zrážkové vzorce po celej planéte. Kým v jedných regiónoch spôsobí rapídne sucho, v iných vyvolá masívne prívalové dažde. Najhoršie scenáre sa očakávajú na juhu Spojených štátov, v Latinskej Amerike a v Strednej Ázii, kde výdatné lejaky okrem povodní hrozia aj nebezpečnými zosuvmi pôdy. Naopak, Austrália, Karibik a Indonézia sa musia pripraviť na kritický nedostatok vlahy a spaľujúce teplo.
„Samotné extrémne horúčavy sú už teraz jednou z najsmrteľnejších klimatických hrozieb, ktorým čelíme. Jav El Niño by mohol túto hrozbu v priemere ešte zintenzívniť,“ uviedla Celeste Saulo, generálna tajomníčka WMO podľa webu Politico.
Počasie môže začať besnieť
Klimatické výkyvy navyše priamo ohrozia svetové zásoby potravín, poľnohospodársku produkciu a plynulé dodávky pitnej vody či elektrickej energie. Situáciu komplikuje fakt, že ľudstvo bude týmto krízam čeliť v čase, kedy už beztak zápasí s nedostatkom základných komodít v dôsledku blokovania strategického Hormuzského prielivu. Rýchle stúpanie teplôt so sebou navyše prináša ďalšie riziko v podobe masívnejšieho šírenia bakteriálnych infekcií a nebezpečných chorôb.
Otázne nateraz zostáva, ako presne tento tichomorský úkaz zasiahne európsky kontinent a do akej miery modifikuje tunajšie podnebie. WMO zdôraznila, že intenzita a vrchol tohto javu El Niño sú nateraz neisté. „O miernom alebo silnom priebehu budeme hovoriť vtedy, keď si tým budeme istí. Existujú modely, ktoré nenaznačujú silné El Niño, zatiaľ čo iné áno,“ uviedla Saulo.
Predpovede pre Európu sú zatiaľ nejasné, pričom našou najväčšou geografickou výhodou zostáva obrovská vzdialenosť od epicentra diania v Tichom oceáne. To, či nás táto izolácia dostatočne ochráni pred najtvrdšími dopadmi globálneho otepľovania, však ukážu až najbližšie mesiace.
