V južnej Indii, najmä v štátoch Tamilnádu a Ándhrapradéš, zašli fanúšikovia tak ďaleko, že svojim filmovým idolom (ako boli Rajinikanth alebo N. T. Rama Rao) postavili skutočné chrámy. Počas premiér filmov visia na kinách obrie, niekoľkometrové plagáty hercov, ktoré fanúšikovia rituálne polievajú mliekom (v hinduizme ide o rituál Abhishekam, ktorý sa bežne vykonáva na sochách božstiev) a vešajú na ne vence z kvetov.
Každú nedeľu sa pred bránami rezidencie Shah Rukh Khana (muža prezývaného King Khan) v Bombaji zhromaždia tisíce ľudí len preto, aby ho videli na tri minúty vystúpiť na vyvýšené pódium a zamávať davu. Tento rituál, známy ako Jhalak, pripomína pápežské požehnanie vo Vatikáne.
Keď v roku 1982 utrpela megahviezda Amitabh Bachchan takmer smrteľné zranenie pri natáčaní filmu Coolie, celá India sa zastavila. Milióny ľudí sa modlili v chrámoch, mešitách aj kostoloch, vtedajšia premiérka Indira Gándhíová ho navštívila v nemocnici a ľudia ponúkali vlastné orgány na záchranu jeho života.
Korene zbožštenia: Prepojenie mytológie a reality
Prečo indická spoločnosť povyšuje hercov na úroveň božstiev? Tento fenomén má hlboké kultúrne a historické korene:
- Mytologický pôvod kinematografie: Prvý indický celovečerný film Raja Harishchandra (1913) spracovával posvätný hinduistický príbeh. Indická kinematografia začínala zobrazením bohov. Keď herci v raných časoch hrali postavy ako Krišna alebo Ráma, nevzdelané publikum (často negramotné) nevidelo herca, ale samotnú inkarnáciu božstva. Táto mentálna asociácia medzi hercom a posvätnom v indickej psychike už zostala.
- Sociálny aktivizmus na plátne aj mimo neho: Mnohí indickí herci hrajú postavy, ktoré bojujú proti korupcii, chudobe a nespravodlivosti kasty. Pre chudobných ľudí sa stávajú symbolom nádeje. Keď títo herci následne v reálnom živote zakladajú nadácie, stavajú nemocnice alebo vstupujú do politiky (čo je v Indii mimoriadne bežné), ľudia v nich vidia skutočných spasiteľov.
- Koncept Daršanu: V hinduizme existuje koncept Daršan, čo znamená „vidieť a byť videný božstvom“. Je to moment duchovného prepojenia. Indický divák nehľadá v kine len intelektuálny zážitok; hľadá Daršan so svojou hviezdou. Chce vidieť jej veľkosť a načerpať z nej energiu.
Dynamika zmien v 21. storočí
Svet Bollywoodu a indického filmu sa dnes, samozrejme, mení. Nastupujúca generácia divákov, odchovaná na smartfónoch, Netflixe a globálnej kultúre, začína byť kritickejšia. Klasické masala schémy občas narážajú na nezáujem a do popredia sa dostáva takzvané „obsahové kino“ (content-driven cinema), ktoré otvára tabuizované témy ako duševné zdravie, homosexualita či patriarchát.
Napriek tomu jadro indickej filmovej duše zostáva nedotknuté. Bollywood a jeho sesterské priemysly zostávajú fabrikou na sny, ktorá dokáže spojiť ľudí bez ohľadu na to, či hovoria po hindsky, tamilsky alebo anglicky. Je to unikátny svet, kde sa ekonomická racionalita mieša s čistou mágiou a kde kinematografia nestojí len na technológiách, ale na bezhraničnej, takmer božskej láske miliónov divákov.
