Veľkou témou súčasnosti sú mikroplasty a ich vplyv na ľudské zdravie. Zdá sa, že vyhnúť sa im nedá. Boli nájdené vo všetkých kútoch sveta, v Mariánskej priekope aj na Mount Evereste. Sú vo vode aj v potravinách, v daždi a je možné ich aj vdýchnuť. Čo sú vlastne tie obávané mikroplasty zač a ako sa do ľudského tela dostávajú?
Nenápadná hrozba
Mikroplasty sú plastové častice menšie ako 5 mm. Najčastejšie vznikajú ako výsledok opotrebovania väčších plastových objektov, ako sú obaly, fľaše či umelé textílie.
Priemerný človek údajne v priebehu jedného týždňa skonzumuje až päť gramov mikroplastov. Za zvlášť rizikové produkty sú považované balené mäso, pivo, morské živočíchy, soľ, nápoje v plastových fľašiach a prakticky všetko, čo je balené v plaste. Do istej miery môžu byť znečistené aj zdroje pitnej vody, záleží to však od konkrétneho miesta. Časť z prijatých mikroplastov človek vylúči močom a stolicou.
Mikroplasty sa do tela dostávajú aj vdychovaním. Až 35 % vdýchnutých mikroplastov majú na svedomí umelé textílie, pneumatiky sú zodpovedné za 28 %, znečistený mestský vzduch 24 % a cestné značenia 7 %.
Výskumníci namerali prítomnosť mikroplastov asi v každom ľudskom orgáne. Len v samotnom mozgu ich nájdeme „za lyžičku“ (7 gramov). Mikroplasty sa môžu vyskytnúť aj v nenarodených plodoch, čiže človek im naozaj neujde. Preteky prehrá už predtým, ako sa narodí.
Negatívne dopady prítomnosti miniatúrnych plastových častíc v organizme nie sú zatiaľ dostatočne preskúmané. Predpokladá sa, že môžu zvyšovať pravdepodobnosť výskytu niektorých ochorení, oslabovať mozgové funkcie či znižovať plodnosť.
Okrem samotných častíc plastu sú pre zdravie veľmi nebezpečné aj chemikálie, ktoré plasty obsahujú. Plasty obsahujú asi až 16-tisíc druhov chemikálií, z ktorých vyše 4200 sa dá považovať za nebezpečné pre zdravie človeka.
Trpí aj príroda
Mikroplasty neškodia len ľuďom a iným živočíchom ale aj rastlinám. Podľa výskumu mikroplasty znižujú účinnosť fotosyntézy rastlín až o 7 – 12 %. Plastové znečistenie je jednoducho postrachom pre celý ekosystém a zvlášť citeľné je pre morskú faunu a flóru.
Do životného prostredia mnoho mikroplastov preniká z ciest a z diaľnic. Tie sú často pokryté množstvom plastového odpadu, ktorý prechádzajúce autá rozdrvia kolesami. Výsledkom sú ľahučké miniatúrne častice schopné vďaka vetru precestovať veľké vzdialenosti.
Najhoršie na tejto situácii je to, že vedci nevedia, ako by sa dala táto situácia riešiť. Aj keby sme úplne hypoteticky zastavili výrobu nových plastov, životné prostredie je zamorené natoľko, že existujúce mikroplasty jednoducho kolujú v prírode tak ako molekuly vody.
Čo robiť?
Je logické, že prijímanie mikroplastov sa na individuálnej úrovni dá obmedziť tým, že budeme používať menej plastových výrobkov. Plastové riady treba nahradiť kovovými či sklenenými, oblečenie z umelých vláken nahradiť kúskami z prírodných materiálov a čo najmenej využívať jednorazové plasty. Ako dobrá rada v prípade, že používaš plastovú nádobu, sa javí to, že ju nebudeš ohrievať v mikrovlnke.
Aj keď jednotlivec všetko toto spraví, v životnom prostredí sa stále nachádza príliš veľa plastového znečistenia. Vlády a medzinárodné organizácie musia vypracovať stratégie, ktoré by viedli k zníženiu výroby plastov, a zároveň sa musia postarať o odstraňovanie už existujúceho odpadu.
