Borat
Britský komik Sacha Baron Cohen šokoval svet, keď do kín uviedol svoj fiktívny dokument o kazašskom reportérovi, ktorý cestuje po Spojených štátoch. Borat mal za úlohu spoznať americkú kultúru a pochopiť ich životný štýl, no v skutočnosti film slúžil ako zrkadlo pre západnú spoločnosť. Cohen pomocou skrytej kamery a absurdných situácií odhaľoval skrytý rasizmus, s*xizmus, predsudky a pokrytectvo bežných Američanov, ktorí netušili, že ide o herca.
Film okamžite vyvolal masívnu vlnu odporu v celom arabskom svete, kde bol s výnimkou Libanonu kompletne zakázaný pre mimoriadne vulgárny, explicitný a nábožensky nekorektný obsah. Najostrejšia reakcia však prišla z Kazachstanu. Tamojšej vláde a obyvateľom sa nepáčilo, že z nich film urobil primitívny, antisemitský a zaostalý národ. Scény z ich domoviny sa v skutočnosti natáčali v chudobnej dedine v Rumunsku.
Čas však ukázal, že aj tá najhoršia reklama môže pomôcť. Borat totiž vzbudil o Kazachstan taký obrovský celosvetový záujem, že krajinu zaplavili tisíce zvedavých turistov a príjmy z cestovného ruchu raketovo stúpli. Kazašská vláda nakoniec zákaz prehodnotila. Cohenovi sa ešte k tomu verejne poďakovala a jeho ikonickú filmovú hlášku „Very nice!“ dokonca oficiálne integrovala do svojich štátnych propagačných kampaní.
Doctor Strange v mnohovesmíre šialenstva
Komiksové blockbustery od štúdia Marvel sú dlhodobo stávkou na istotu a lákajú do kín milióny divákov všetkých vekových kategórií. V tomto pokračovaní sa čarodejník Doctor Strange v podaní Benedicta Cumberbatcha vydáva na nebezpečnú cestu naprieč paralelnými vesmírmi, aby ochránil mladé dievča pred temnými magickými silami. Film vizuálne ohúril fanúšikov a zarobil stovky miliónov dolárov, no v určitých regiónoch narazil na nekompromisné politické bariéry.
Dôvodom pre plošný zákaz v krajinách Perzského zálivu, ako sú Saudská Arábia, Kuvajt, Katar či Egypt, sa stala jedna úplne banálna scéna. Nová hrdinka America Chavez v nej počas dialógu na ulici stručne spomenie, že má „dve mamy“. Keďže homos*xualita sa v týchto krajinách zakazuje a prísne trestá, tamojšie cenzorské úrady okamžite žiadali štúdio Disney, aby túto necelých 12 sekúnd trvajúcu pasáž z filmu vystrihlo.
Hollywoodsky gigant sa však zaťal a odmietol urobiť akékoľvek úpravy, ktoré by zasahovali do identity postáv. Výsledkom bolo, že cenzori v arabských štátoch filmu neudelili potrebný rating, čo automaticky znamenalo absolútny zákaz premietania. Podobný osud pre rovnaké pravidlá postihol aj ďalšie marvelovky. Medzi tie sa radí napríklad Eternals či animovaná rozprávka Rakeťák, kde cenzorom prekážal krátky lesbický bozk.
Da Vinciho kód
Filmová adaptácia kontroverzného knižného bestselleru Dana Browna s Tomom Hanksom v hlavnej úlohe bola jedným z najočakávanejších filmových projektov svojej doby. Mysteriózny triler sleduje uznávaného profesora symbológie, ktorý sa po vražde v múzeu Louvre zapletie do hľadania Svätého grálu. Príbeh sa postavil na odhaľovaní tajných šifier v obrazoch Leonarda da Vinciho a na alternatívnej interpretácii kresťanskej histórie.
Snímka okamžite pobúrila veriacich a vyvolala masívne protesty cirkví po celom svete. Dej totiž pracuje s teóriou, že Ježiš Kristus nebol bezdetný. Podľa filmu tvoril pár s Máriou Magdalénou, s ktorou mal spoločnú dcéru, pričom cirkev toto tajomstvo po stáročia krvavo tajila. Krajiny s hlboko zakorenenou vierou ako Filipíny, Libanon, Egypt či Jordánsko film okamžite zakázali. Prečo? Tvrdili, že uráža náboženské cítenie a šíri nebezpečné bludy.
K zákazu sa, prekvapivo, pridala aj Čína, tá však mala úplne odlišnú motiváciu než ochranu náboženskej morálky. Hoci bol film v krajine spočiatku povolený a za prvý týždeň zarobil milióny, komunistická vláda ho náhle stiahla z kín. Oficiálne to odôvodnila snahou uvoľniť priestor pre domáce čínske filmy. Skutočným dôvodom bol strach režimu z toho, že príbeh podnecoval u občanov príliš živé diskusie o náboženských dejinách a tajných spoločenstvách.
