Štyria astronauti misie Artemis II sa po rekordnom oblete kozmickou loďou Orion okolo Mesiaca vrátili na Zem. Svoju 10-dňovú misiu ukončili v piatok podvečer pacifického času bezpečným pristátím do vôd Tichého oceánu pri pobreží Kalifornie. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AP, AFP a DPA.
Loď Orion bola pri vstupe do zemskej atmosféry vystavená extrémne vysokej teplote, pričom astronautov chránil špeciálny tepelný štít. Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) uviedol, že ich prelet zemskou atmosférou trval menej ako 15 minút. Čo čaká astronautov teraz?
Špecializované záchranné tímy pomohli posádke vystúpiť z kapsuly Orion v Tichom oceáne neďaleko San Diega. Následne boli prevezení na námornú loď a odtiaľ budú letecky prepravení do Johnsonovho vesmírneho strediska NASA v Houstone v Texase.
Posádka bola zložená z amerických astronautov Victora Glovera, Christiny Kochovej a Reida Wisemana, ako aj Kanaďana Jeremyho Hansena.
Minulý týždeň superťažká raketa Space Launch System (SLS) vyniesla kozmickú loď Orion z mysu Canaveral v americkom štáte Florida na obežnú dráhu Zeme, odkiaľ sa neskôr vydala k Mesiacu. Štyria astronauti sa tak stali vôbec prvými ľuďmi, ktorým sa po vyše 50 rokoch podarilo dostať do jeho blízkosti. Počas svojej cesty, pri ktorej sledovali aj odvrátenú stranu jedinej prirodzenej družice Zeme, boli vo vesmíre ďalej než ktokoľvek pred nimi. Historická misia sledovala trajektóriu v tvare osmičky okolo Zeme a Mesiaca a prekonala viac než 2,3 milióna kilometrov.
Hoci NASA úzkostlivo stráži súkromie a zdravotné záznamy svojich zamestnancov, itinerár Reida Wisemana, Christiny Kochovej, Victora Glovera a Jeremyho Hansena je po návrate na Zem vopred jasne nalinkovaný, informuje BBC. Od lekárskych testov až po pozvanie do Oválnej pracovne – toto je ich nová realita.
Prvé minúty po dopade do oceánu nepatrili oslavám, ale prísnemu medicínskemu protokolu. Posádku priamo na palube americkej vojnovej lode vyzdvihli lekárske tímy. Po tomto nasleduje rýchly transport: vrtuľníkom na pevninu a následne letecký presun do Johnsonovho vesmírneho strediska v Houstone.
Hoci je pobyt vo vesmíre pre telo extrémne náročný, štvorica z Artemis II je na tom v porovnaní s kolegami z Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) relatívne dobre.
- Svalová atrofia: V mikrogravitácii trpia najmä svaly chrbta, krku a lýtok. Už po dvoch týždňoch môže svalová hmota klesnúť o 20 %.
- Časový faktor: Zatiaľ čo na ISS trávia astronauti pol roka, misia Artemis patrí k tým kratším, podobne ako lety raketoplánov v minulosti. Trvalé následky by preto mali byť minimálne.
Filozofia „spoločnej lode“ a návrat do reality
Astronauti sú trénovaní na vysokú psychickú odolnosť, preto u nich málokedy vídame emocionálne kolapsy z návratu. Napriek tomu priznávajú, že prechod do bežného života je náročný. Christina Kochová uviedla, že jej bude chýbať absolútna sústredenosť na spoločný cieľ.
Väčšina navrátilcov z vesmíru popisuje takzvaný „overview effect“ – hlboké uvedomenie si krehkosti Zeme.
Budúcnosť: Biely dom a opäť Mesiac?
Okrem opätovného stretnutia s rodinami čaká posádku aj vysoká politika a nárast popularity. Americký prezident Donald Trump, ktorý program Artemis v roku 2017 odštartoval počas svojho prvého mandátu, už stihol posádku pozvať do Bieleho domu.
„Požiadam vás o autogram. Nerobím to často, ale vy si to zaslúžite,“ nechal sa počuť Trump počas telefonátu priamo vo vesmíre.
Čo bude ďalej?
- Artemis III (2027): Pôjde o demonštračnú misiu, ktorej dejiskom bude nízka obežná dráha Zeme.
- Artemis IV (2028): Historický návrat na povrch Mesiaca.
- Nové nominácie: NASA zatiaľ nepotvrdila, kto poletí na ďalšie misie. Šancu má však celá štvorka z Artemis II, keďže zostávajú aktívnymi členmi zboru astronautov.
Zatiaľ čo Kanaďan Jeremy Hansen a jeho traja americkí kolegovia si budú zvykať na zemskú príťažlivosť, jedna vec je istá: z profesionálnych pilotov a vedcov sa stali globálne celebrity, ktoré prepísali dejiny moderného prieskumu vesmíru.
