Keď pred rokmi zaplavila internet inzerátmi, že hľadá domček v prírode na celoročné bývanie, možno ani sama netušila, kam ju táto cesta zavedie. Barbora Ambrózyová (28), ktorú mnohí poznajú ako Lesnú vílu, dnes žije v chatke ukrytej v prírode neďaleko Liptovského Mikuláša a venuje sa tvorbe šperkov z prírodných minerálov.
Hoci je obklopená lesom, k civilizácii to má len kúsok. Prezradila nám, čo ju na živote v lese najviac vyčerpáva, či nemá občas aj strach a ako funguje v chatke bez bežného mestského komfortu.
Ako si dospela k tomu, že budeš žiť sama v lese? V jednom príspevku si písala, že si vyrastala v prostredí, v ktorom si sa necítila úplne bezpečne. Súvisí s tým tvoj štýl života?
Dobre, začnem asi tým, že od malička som bola také tichšie dieťa, skôr introvert. Už ako dieťa som mala veľmi rada prírodu a zvieratá. Keď som bola staršia, povedzme v puberte, už som si začínala uvedomovať, že mi medzi ľuďmi nie je úplne dobre.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneUž počas školy som začala snívať o tom, že raz budem bývať niekde v prírode, na samote. Čo sa týka prostredia, v ktorom som vyrastala, asi žiadna rodina nie je ideálna. Sú ľudia, ktorí si možno prejdú ťažkými vecami už v detstve a prejdú cez ne bez väčšej ujmy. Ja som však bola asi citlivejšia.
Jednoducho som sa postupne naučila, že najlepšie mi je, keď som sama a mimo ľudí, pretože tam nie sú žiadne drámy. A tak sa to vo mne postupne vykryštalizovalo až do toho, ako žijem dnes.
Ono to znie veľmi romanticky a jednoducho, ale zaujíma ma aj tá praktická stránka – ako si sa dostala vlastne k domčeku v lese?
No, začalo sa to realizovať tak, že keď som mala 21 rokov, odsťahovala som sa od rodičov a išla bývať k vtedajšiemu priateľovi. Mal záhradnú chatku pod lesom, veľkú asi ako jednoizbový byt. Bolo tam vlastne všetko potrebné na život a žila som tam štyri roky.
Veľmi sa mi páčilo žiť takto v prírode, až som si povedala, že už nechcem nič iné. Že odteraz to bude len takto. V tej chatke som s priateľom žila pri Košiciach. Potom sme sa však rozišli a mne sa nechcelo vracať k rodičom ani do civilizácie. Tak som si opäť našla alternatívne bývanie v prírode.
Bola som sama, mala som psíka a nevedela som sa pohnúť ďalej. Asi po roku som sa musela vrátiť k rodine. Tak som žila približne rok, ale celý ten čas som si opäť hľadala niečo podobné, nejakú takúto divočinu. Zaspamovala som internet inzerátmi a našla túto krásnu chatku na prenájom. Je u nás na Liptove, takže som rada, že som konečne doma.
Aby si ľudia mohli predstaviť, ako vyzerá tvoja chatka, opíš nám, ako to vyzerá u teba doma.
Úplne hore je spálňa, vedie tam schodisko a je tam aj malá chodbička. V priestore pod strechou sú nejaké úložné priestory, pretože tam sa už veľa toho iného vymyslieť nedá.
Dole je obývačka, hoci tá sa už postupne začína meniť na dielňu. Takže mám takú dielňovo-obývačkovú miestnosť, respektíve je tam už viac dielne ako obývačky. Z nej sa prechádza do otvorenej kuchyne, ktorá je riešená do L-ka, a potom mám aj samostatnú kúpeľňu a špajzu, ktoré sú pristavané k chatke, to tu pôvodne nebolo.
A prezradíš aj, koľko ťa takéto bývanie stojí? Predsa len, bývanie je dnes pre mladých veľká téma a najmä vo veľkých mestách sú nájmy pomerne vysoké.
Presnú cenu nájmu hovoriť nebudem, ale môžem to prirovnať k tomu, že keď zrátam všetky náklady na bývanie, mesačne ma to vyjde približne toľko ako jednoizbový byt v nejakom menšom meste, nie Bratislava, ale napríklad Liptovský Mikuláš, ktorý mám najbližšie.
Tvojou náplňou práce je dnes výroba šperkov. Ako si sa k tomu dostala? Bola si kreatívna už od detstva alebo si si k tomu našla cestu až neskôr?
Je to presne, ako hovoríš. Od malička som bola taká kreatívna a tvorivá. Stále som niečo kreslila, vyrábala a jednoducho som potrebovala niečo tvoriť rukami. Už niekedy v puberte som si začala hovoriť, že sa chcem živiť tým, čo ma baví. Nevedela som si totiž predstaviť žiadne klasické zamestnanie, ktoré by som chcela robiť.
Začalo sa to vlastne záujmom o kamene, pretože šperky vyrábam z prírodných minerálov. Veľmi rýchlo som z nich začala vyrábať náramky, náhrdelníky a ďalšie kúsky. Veľkou inšpiráciou je pre mňa príroda – jej krása, divokosť a surovosť. Milujem organické tvary, štruktúry a prirodzenú „nedokonalosť“. S kameňmi pracujem preto, lebo ma fascinuje ich neuveriteľná pestrosť, farby a vzory, ktoré príroda vytvorila.
O pár mesiacov neskôr som si založila stránku na Facebooku a Instagrame, začala som svoje výrobky fotiť a pridávať ich tam. Najskôr som ich ponúkala najmä blízkym a známym. Celé sa to začalo pred ôsmimi rokmi. Až tento rok sa mi začalo dariť natoľko, že už nemám strach o prežitie. Takže ten rozbeh trval približne osem rokov.
Mala si pred šperkami aj nejaké klasické zamestnanie? A prišla si už vtedy na to, že toto nie je cesta pre teba a musíš si nájsť niečo iné?
Áno, presne tak. Bola som nejaký čas bežne zamestnaná, väčšinu času som pracovala v gastre. Celý čas som však cítila, že to nie je ono a že sa tam nerealizujem. Jednoducho som mala pocit, že tá práca nie som ja, a nebavilo ma to.
Keď som z práce odišla, mala som pomerne dlhé medziobdobie, ktoré trvalo asi tri roky. Bola som nezamestnaná a snažila som sa nájsť samu seba. Zároveň som zbierala odvahu začať sa živiť tým, čo robím dnes.
Byť umelcom, ktorý si vie na seba zarobiť, je náročné a na Slovensku to platí dvojnásobne. Mala si niekedy také myšlienky, že to radšej zabalíš so šperkami a vrátiš sa späť do mesta?
Jemine, veľakrát som na tom bola naozaj tak zle, že som bola ochotná všetko pustiť a vzdať sa toho. Tak som si povedala, nech sa deje, čo sa má. A nakoniec sa stalo to, že som stále tu v lese a stále vyrábam šperky.
Spomínala si, že vyrábaš šperky najmä z kameňov a prírodných minerálov. Odkiaľ získavaš materiál, koľko približne stojí a ako vlastne celý proces výroby šperkov prebieha?
Na kamene mám veľmi veľa zdrojov. Nakupujem ich cez internet, či už zo slovenských, alebo zahraničných obchodov. Chodím aj na burzy minerálov, ktoré bývajú po celom Slovensku, a to nakupovať aj predávať. Keď niekde natrafím na predajňu s kameňmi, rada sa zastavím a pozriem, či tam nenájdem niečo zaujímavé. Niečo nakupujem aj vo veľkosklade v Banskej Štiavnici.
A koľko ma to stojí? To je ťažké povedať konkrétne. Nerobím totiž s tými najdrahšími kameňmi, ktoré sa osádzajú napríklad do zlata alebo striebra. Tie môžu stáť aj tisíce či desaťtisíce eur. Ja pracujem skôr s kameňmi v nižšej cenovej kategórii, ktoré si môžu dovoliť bežní ľudia.
Keďže ich navyše neosádzam do drahých kovov, ani nevidím dôvod používať tie najdrahšie kamene. Takže cenu by som jednoducho charakterizovala tak, že moje šperky sú cenovo dostupné pre bežných ľudí.
Pokračovanie článku na druhej strane
