Randenie. Niekedy máš sto chutí to s ním zabaliť, adoptovať si desať mačiek a pokojne zostarnúť bez toho, aby ti niekto na záchode nechával prázdnu rolku od toaletného papiera. Lenže potom vybehneš von, vidíš všetky tie šťastne zamilované páry a nemôžeš si pomôcť. Chceš byť na ich mieste.

Tak zase raz stiahneš Tinder, párkrát potiahneš doprava a budeš dúfať, že motyka vystrelí. Tak to funguje u nás. No čo v takej vzdialenej a podstatne konzervatívnejšej Južnej Kórei? Ak ťa zaujíma, ako vyzerajú milostné životy ľudí v tejto ázijskej krajine, v nasledujúcich riadkoch sa ti to pokúsime trošku priblížiť.

Love hotely a.k.a hotely lásky

„Neskočíme do hotela?“ spýta sa ťa chalan, ktorého si stretla večer v meste, a tebe okamžite napadnú dve veci – chce ma uniesť alebo doma schováva ženu a dve deti? Na južnej polovici Kórejského polostrova má však hotelová kultúra úplne inú úroveň. Love hotely – alebo teda po našom hotely lásky – ľudia nenavštevujú len za cieľom jednorazového nočného dobrodružstva. Často sú útočiskom úplne obyčajných párov.

Zatiaľ čo v Európe mladí vylietajú z hniezda pomerne skoro, pri aktuálnom nastavení trhu s nehnuteľnosťami môžu o niečom obdobnom Kórejčania len snívať. Prenájom hoci len jednoizbového bytu si vyžaduje depozit vo výške niekoľkých miliónov wonov (niekoľko tisíc eur) a to je pre nezamestnaného človeka celkom slušná pálka. Koniec koncov, pre toho zamestnaného tiež.

Netreba tiež zabúdať na skutočnosť, že si kórejskí muži musia medzi strednou a vysokou školou urobiť 18-mesačnú „pauzu“ na povinnú vojenskú službu. Kvôli tomu mnohí z nich ešte tesne pred tridsiatkou stále študujú. Pokiaľ si chcú s polovičkou užiť pár ničím nerušených chvíľ vzájomnej prítomnosti, hotel lásky je ideálnym riešením.