Tlačidlo na zatvorenie okna potvrdenia platby
Tvoje predplatné bolo aktivované
Nedeľa 26.5.2024
sk
Dušan
cz
Filip

Myslel si si, že éra zlej reklamy je dávno za nami? Že zelený mimozemšťan už nerozdáva tablety a všetko je fajn? Si na veľkom omyle – pravdepodobne preto, lebo si ešte nenavštívil grafický odpad. Nájdeš na ňom neuveriteľné výplody fantázie podradných grafických dizajnérov, ktoré začínajú aj končia v Skicári, v lepšom prípade v nelegálnej kópii Wordu.

Nápad na založenie stránky, ktorá bude zbierať anomálie v slovenských a českých grafických dizajnoch, vznikol už v roku 2013, keď ho spolu založili priatelia Filip a Filip. Ich instagramový profil má v súčasnosti vyše 13-tisíc sledovateľov, na Facebooku im dokonca fandí vyše 100-tisíc používateľov.

Pri zlých dizajnoch to však nekončí. Na ich Facebooku nájdeš aj pozitívne veci – jednou z nich je napríklad odboj proti vizuálnemu smogu na autobusovej stanici vo Valašskom Meziříčí. Sami zakladatelia stránky kontaktovali majiteľa reklamnej plochy aj inzerenta, aby prispeli ku krajšiemu okoliu stanice. O krajšom okolí je aj ich nová kampaň grafický dopad, ktorou podporujú estetiku verejných priestranstiev.

Malú ukážku ich Instagramu ponúkame aj priamo v článku. Ak si teda pripravený zažiť spánkovú paralýzu v stave bdenia, nech sa páči – pätnásť ukážok toho, ako veľmi zlá môže zlá grafika byť, nájdeš nižšie.

Ako sa to volá tá firma?

Keď ti na dištančnom neseká wi-fi, ale kni-hy

Neotváraj tie dvere…

Ďalší adept na výmenu dverí…

Velkofor tisk rek?

Sherlock, si tu niekde?

Bez komentára…

Náznaky tretej svetovej vojny

Tu sa to celkom zvrháva…

Keď si nevieš vybrať font…

 

Šikmé oči v praxi

Polepy vozidiel evidentne nie sú jednoduchá vec

V E Ľ M I   D O BrE

Nasleduje zastávka: Ggyymnmnasaisuimum

Príliš dlhé vlasy? Zavolaj do kdrítoaencva

Viac podobných kúskov odpadu si môžeš pozrieť na Instagrame @graficky_odpad.


Richard Bonde
Ako každé iné dieťa, so slzami v očiach. V sprievode hlasných výkrikov som v chladný februárový večer krátko po pol desiatej zhliadol umelé svetlá petržalskej nemocnice. Môj otec a jeho prísediaci svokor sa zhodli, že v plači je muzikalita – mali úplnú pravdu. Už o dva roky neskôr som kuchynskú linku v pravidelných intervaloch okrádal o varechy a rozbíjal s nimi vedrá z predsieňovej skrine, predstierajúc bytie súčasťou rockového koncertu so stovkami divákov okolo pódia.Tesne pred piatymi narodeninami som sa s radosťou ocitol na svojej prvej vyučovacej hodine – nebola to ani matematika, ani vlastiveda. Bola to hodina bicích nástrojov, mojich najobľúbenejších 20 minút v týždni. Ako obyvateľ trojizbového bytu však pre mňa akákoľvek domáca príprava neprichádzala do úvahy – pre uspokojenie susedov, rodičov a v absolútne poslednom rade aj mňa som začal chodiť na klavír. A sedem mesiacov na to aj do základnej školy na Benkovej ulici v Nitre – mojom takmer rodnom meste.Roky plynuli a s nimi pribúdalo vedomostí a skúseností, hlavne tých hudobných. Už koncom roku 2011, keď bol môj vek stále na prstoch ukázateľnou hodnotou, ma môj otec, učiteľ hudby, zatiahol do prvej kapely (s asi najmenej kreatívnym názvom tohto milénia – The Kapela), ktorá sa na školskej scéne neujala. Neváhal založiť druhú, v ktorej som opäť obsadil pozíciu klávesáka. Táto o niečo rockovejšia zostava nesúca trošičku kreatívnejší názov Wild People bola úspešnejšia a zanikla až v roku 2016.V živote mladého hudobníka nechýbali ani tie o niečo konvenčnejšie veci – výučba anglického jazyka, z ktorého som v predchádzajúcom roku získal jazykový diplom úrovne C1, informačné technológie, môj takmer denný skracovač voľného času a nepochybne aj zdravá dávka jazdy na bicykli.Roku 2013 som skončil na treťom mieste na prijímacích skúškach na osemročné štúdium v Gymnáziu na Golianovej ulici, opäť v bývalom centre Veľkej Moravy – v poslednej chvíli som však od tohto rozhodnutia ustúpil, no o tri roky neskôr som na rovnakú strednú školu presedlal tak či tak, ale na štúdium pätročné so zameraním na anglický jazyk.V súčasnosti sa snažím svoj život držať čo najbližšie k heslu „príjemné s užitočným”. Jedným z mojich koníčkov je a už oddávna bola verejná doprava – dnes pracujem ako webmaster a redaktor portálu imhd.sk, ktorý sa zameriava na informovanie cestujúcej verejnosti vo viac ako 20-tich mestách na Slovensku, a od jesene som tiež redaktorom najzábavnejšieho webového portálu na Slovensku – EMEFKA.Neodišiel som ani od svojej najväčšej lásky – hudby – ktorou sa, hlavne v tejto situácii, snažím živiť svoj sporiaci účet najlepšie, ako to len ide. Mojím hlavným hudobným projektom je skupina Follow hrajúca prevažne coververzie známych skladieb domácej aj zahraničnej tvorby.Popri práci som profesionálnym zlodejom otcovho auta, sem-tam mu ho vrátim, vždy však nablýskané a dotankované. A nezabúdajúc na to azda najmenej dôležité – maturitný ročník gymnázia. Od septembra sa chystám na Vysoké učení technické v Brne, kde chcem vyštudovať odbor Audioinžinierstvo, zvuková produkcia a nahrávanie na Fakulte elektrotechniky a komunikačných technológií.So svojou súčasnou životnou situáciou som nadmieru spokojný – pevne verím, že sa v tejto hudobno-informatickej vlne udržím čo najdlhšie. Neviem, čo ma čaká, ale stále chcem svet vnímať ako dieťa. Ako každé dieťa, s radosťou v očiach.
Najčítanejšie
Podobné

Vitaj na stránke EMEFKA

Posúvaj prostom doľava alebo doprava a objav viac

Práve sa deje

Klikni a uvidíš aké máme novinky

Domov
TOP
Trending
PREMIUM
Emefka Daily logo
Nový spravodajský web
Práve sa deje

Odomknúť článok

kamošovi

Táto funkcia je dostupná iba členom Emefka PREMIUM. Skopíruj špeciálny odkaz a zdieľaj obsah so svojimi kamošmi.

Kopírovať odkaz

Odkaz bol skopírovaný

Odomknúť článok

kamošovi

Táto funkcia je dostupná iba členom Emefka PREMIUM, prihlás sa do svojho konta. Ak členom nie si, využi túto možnosť a zakúp si predplatné.

Zakúpiť Zakúpiť

Blahoželáme, máš prémiových kamošov!

Tento obsah je štandardne platený, no tvoj kamoš je členom Emefka PREMIUM a obsah ti odomkol. Stačí zadať tvoju emailovú adresu.