90. roky sa spájajú s detstvom a dospievaním mnohých z nás, preto asi nikoho neprekvapí, že máme tendenciu sa na toto obdobie dívať s poriadnou dávkou nostalgie. A iste nie sme sami. Ako píše LADbible, čaru 90. rokov maximálne prepadol aj Jack Walters z anglického mesta Bakewell. Ten sa rozhodol, že bude žiť tak, akoby 90. roky nikdy neskončili. Čo to v praxi znamená?
Napríklad to, že Jack používa len predmety z tejto doby. Môžeš tak uňho nájsť starú Nokiu, špecificky deväťdesiatkové oblečenie či starý televízor s VHS prehrávačom. Toto odhodlanie vytvoriť okolo seba akúsi časovú bariéru 90. rokov stálo Jacka asi 5-tisíc libier (takmer 6-tisíc eur).
90. roky preňho neskončili
Človek by si mohol myslieť, že Jack sa pre tento životný štýl rozhodol, lebo má na 90. roky príjemné a nostalgické spomienky. To ale nie je pravda. Jack má totiž len 24 rokov, takže v divokých deväťdesiatkach nevyrastal. Napriek tomu im totálne prepadol. Celé to podľa neho začalo, keď začal prerábať dom svojich rodičov.
„Nikdy som nemal príliš rád moderné dekorácie s tými sivými motívmi,“ povedal. „Nemalo to pre mňa takú tú pohodlnú domácku kvalitu.“ Predmety z 90. rokov zháňal od kamarátov, z blších trhov, na internete, prípadne ich dostal ako dar od ľudí, ktorí jeho posadnutosť týmto obdobím poznali. Sem-tam síce využije aj súčasné technologické výdobytky, ale väčšinou si vystačí s predmetmi z minulosti.
Keď na internet umiestnil videá svojho domu, získal silnú odozvu a 5-tisíc nových followerov. Novinárom sa tiež zmienil, že jeho malá neter vôbec nerozumie, ako mohli ľudia v 90. rokoch s takými mobilmi či vybavením vôbec prežiť. „Neverila mi, že môj starý telefón funguje. Musel som jej vysvetliť, čo je VHS,“ uviedol Jack. „Niektorí ľudia prídu na návštevu a vôbec to nechápu. Myslia si, že som blázon a pýtajú sa, prečo si neužívam výdobytky, ktoré máme k dispozícii. Vraj by som si mal kúpiť nové a kvalitnejšie veci.“
Lacnejší život aj ideálny únik
Podľa Jacka je ale takýto spôsob života lacnejší. „Všetko v mojom dome má svoj príbeh. A tieto produkty tiež dlhšie vydržia,“ podotkol s tým, že ho príliš nezaujíma, čo si o ňom myslia iní ľudia. Zdôraznil, že dnes máme až príliš veľa možností, ako sa zabávať a často sme tým doslova presýtení.
„Už v 90. rokoch sme mali dostatočnú technológiu, ktorá nás dokázala zabávať. Zároveň toho nebolo toľko, aby sme sa cítili preťažení,“ povedal. „Teraz máme tak strašne veľa mediálnych výstupov, že to môže pôsobiť trochu vyčerpávajúco. Takže je príjemné dopriať si od toho všetkého útek.“
