Jeho blog sme si všimli len nedávno, no za to sme si však povedali, že by stál za hriech. Teda, napísať o ňom, samozrejme. A on sa nebránil, ba naopak, vraj sa rado stalo, povedal Rado. Kto to vlastne je a o čom je jeho práca? Neváhaj a čítaj!
Najskôr nám o sebe povedz, kto vlastne si. Nešetri nás, sme zvedaví!
Moje meno je Rado, posledné mesiace je môj život spojený s cestovaním po Slovensku a s mojím cestovateľským blogom Nie je túra bez Štúra. Predtým ako sa zo mňa stal turista vo vlastnej krajine som študoval na Univerzite Komenského, mám vyštudovanú kulturológiu. Po škole som pracoval asi polroka v jednej medzinárodnej firme na administratívnej pozícii, no zistil som, že takýto typ práce nie je vôbec pre mňa. Potom som odišiel do Rakúska, kde som žil a pracoval tri roky. Keďže na začiatku bola moja nemčina takmer nulová začínal som v gastre a rok som bol v Alpách. Zvyšok som žil a pracoval vo Viedni, tam som si nemčinu už zlepšil a postupne som sa dopracoval k pozícii Junior managera v jednej reštike. Posledné mesiace vo Viedni som si však uvedomil, že takto som si svoj život úplne nepredstavoval. Síce bolo super, že som žil v zahraničí, no Slovensko som vôbec nepoznal. A tak som sa rozhodol, že to chcem zmeniť, vrátil som späť domov a začal makať už len na svojom blogu a venovať sa cestovaniu po Slovensku.
Kedy sa prehĺbil tvoj vzťah k Ľudovítovi Štúrovi? Spája sa s touto chvíľou nejaký super príbeh alebo to šlo celkom prirodzene?
Neviem či mám nejaký taký ten zlomový bod. Ono to prišlo akosi postupne, bez toho, aby som to nejako hrotil. Samozrejme sa však nepokladám za nejakého šturológa alebo že by som vedel o každom jeho kroku. Ale písal som o ňom bakalárku, takže mám prečítaných pár jeho kníh a kníh, ktoré boli napísané o ňom.
A prečo práve Štúr? Iní si idú vlasy vydriapať, keď sa majú o ňom niečo povinne naučiť.
Pre mňa je Ľudovít Štúr jednou z najväčších slovenských osobností v našich národných dejinách. A tak som si povedal, že aspoň sčasti skúsim jeho odkaz vkladať aj do svojho blogu a aj prostredníctvom jeho mena byť ľahšie zapamätateľný a tak trošku odlišný.
Vidíš medzi ním a tebou nejakú spojitosť, prípadne podobnosť?
To je celkom zaujímavá otázka. Viacero ľudí mi už povedalo, že sa vraj aj podobáme :-). Ale to asi len preto, že už si jeho meno akosi spájajú s tým mojím. Štúr bol podľa mňa aj veľmi aktívny, stihol počas života naozaj veľa a dokázal, že ak človek na sebe maká, tak to vie dotiahnuť naozaj ďaleko. A preto je aj z tohto pohľadu pre mňa takým mojím motivátorom.
Vieme, že navštevuješ výhradne miesta, na ktorých bol i Ľudovít. Čo cítiš, keď si konečne v cieli?
Tu by som to trošku poopravil. Môj blog je predovšetkým o cestovaní po Slovensku. Nerád by som, aby ma ľudia nejako škatuľkovali. Bavia ma pamiatky, ale aj príroda. Snažím sa tiež striedať tie známe turistické miesta s tými menej známymi, ktoré však podľa mňa majú niečo do seba a oplatí sa o nich napísať a predstaviť ich. Avšak veľmi ma baví, keď sa dostanem aj na miesta, kde žil a pracoval kedysi práve Štúr. Je to taký zvláštno-spokojný pocit. 🙂
Bloguješ o tvojich cestách len zo zábavy alebo to má vznešenejší účel?
Pre mňa je môj blog zábava a práca v jednom. Trvalo mi dlho, kým som sa odhodlal, že začnem pracovať na tomto mojom projekte, že budem makať už len sám na seba a za seba. Ide to síce pomaličky, no teším sa, že môžem robiť to, čo ma baví. Snažím sa prostredníctvom mojich príbehov aj vtipnou formou prinášať zaujímavé tipy a rady na krátkodobé či dlhodobejšie túry a výlety po Slovensku a aj mojím blogom našu krajinu tak trošku propagovať.
Veľmi oceňujem snahu túto ikonickú postavu slovenského národa trochu zatraktívniť i pre mladých. Rátal si s úspechom?
Neviem či by som to nazýval už nejakým úspechom. Ale samozrejme ma poteší každá fotka, ktorú dostanem a je na nej aj Štúr. Ani neviem ako, no darí sa mi to, že ľudia si Štúra nespájajú len s dlhou bradou a spisovnou slovenčinou, ale niektorí už aj s mojím blogom. 🙂
Na tvojej fanpage vidím, že ťa tvoje virtuálne okolie podporuje viac než dosť. Je to tak i v súkromí?
Teším sa z každej reakcie, z každého komentu či správy o tom, že ľudí moje štúrovanie po Slovensku baví. Úprimne však môžem tiež povedať, že čo sa týka mojej rodiny či kamarátov, tak začiatok bol celkom náročný. Samozrejme im to nevyčítam alebo niečo podobné. Je mi jasné, že trvalo, kým spracovali to, že som dal výpoveď v dobre platenej práci a začať budovať niečo úplne od nuly. Teraz je to však už našťastie lepšie.
Čo ak prejdeš už naozaj všetky miesta, kde Ľudovít Štúr bol? Máš v pláne tvoj obzor rozšíriť alebo si vtedy povieš: Sem som sa chcel dostať, som spokojný.
Samozrejme chcem vo svojom štúrovaní pokračovať aj naďalej, ešte mám dlhý zoznam miest, ktoré chcem vidieť a navštíviť. Takže nad nejakým “koncom” sa vôbec nezamýšľam.
Na ruke máš i Ľudovítovo tetovanie, však? Ako tatér zareagoval na takúto požiadavku? Predpokladám, že ho to v časoch mandaly a sloníkov pre šťastie prekvapilo. Alebo sa mýlim?
Tetovanie som chcel vždy. Dlho som rozmýšľal, čo by to malo byť. Chcel som niečo špeciálne. A tak potom nejak prišiel nápad dať si vytetovať práve Štúra. Bolo to ešte v čase, keď som žil v Rakúsku. Chcel som, aby som mal niečo také moje, čo mi bude vždy pripomínať, že som Slovák. Tetovať som sa bol v tetovacom štúdiu, kde boli z môjho nápadu dosť nadšení. A s výsledkom som naozaj spokojný.
Nedávno si mal dokonca prednášku na univerzite, na ktorej si predtým študoval. Aký to bol pocit?
Bol to naozaj veľmi zvláštny pocit. Od štátnic mám už 5 rokov a zrazu som sa tam ocitol znovu, no tentokrát ako prednášajúci. Bol to taký ten pocit nostalgie, zodpovednosti, stresu a trošku aj hrdosti. 🙂
A čo študenti, zaujal si ich?
Verím, že som to nejako zvládol, aj keď je pravda, že nie som veľmi zvyknutý na prednášanie a nie som v tom profík. Študenti sa pýtali, tak verím, že ich moje štúrovanie a môj blog zaujal. A verím, že som ich aj trošku motivoval. 🙂
Ak by si teraz stretol Štúra, aká by bola prvá veta, ktorú by si mu povedal?
To je veľmi dobrá otázka. Asi by som sa ho opýtal, či dáme nejakú spoločnú selfie. 🙂 Inak na svojom blogu som napísal dokonca aj rozhovor, a tam som sa ho popýtal celkom veľa otázok. Tak si tento rozhovor “Všetci dnes vyzerajú ako ja, no hovoria si hipsteri” môžete prečítať a verím, že sa aj zasmejete.
Ďakujeme za rozhovor a na ďalšie štúrovačky ti prajeme ešte veľa zážitkov a zábavy! 🙂
Titulná fotka: nie_je_tura_bez_stura / instagram.com
