Mladý Slovák v Číne: Hip-hop je tu zakázaný, pekné Číňanky sa mi doslova hádžu k nohám

Čínska ľudová republika. Krajina, ktorú u nás poznáme najmä kvôli rozsiahlej cenzúre či otvorenej podpore Severnej Kórey, sa stala pre jedného Slováka druhým domovom. 20-ročný Renát z Prešova sa začal o miestny jazyk zaujímať hneď po skončení základnej školy, dnes vo vzdelávaní pokračuje priamo v čínskom Tchien-ťine.

V rozhovore nám prezradil, ako vyzerá život v Číne, akým „chuťovkám“ tamojší ľudia holdujú, aj to, ako nahliadajú na cudzincov, ktorí tam zablúdia. Dovoľ nám predstaviť ti túto krajinu v úplne inom svetle, a čo vieš, možno ju vďaka tomu pripíšeš aj na svoj cestovateľský bucket list.

Ďakujeme, že si nám venoval svoj čas. Prezraď nám na úvod, ako si sa dostal k čínštine?

K čínštine som sa dostal náhodne a prvotne som ani nevedel, že je tento jazyk u nás vôbec možné študovať. Už koncom základnej školy mi bolo jasné, že chcem vo svojej študijnej ceste pokračovať niečím nezvyčajným. V tom čase sa zhodou okolností otvárala tretia trieda na čínsko-slovenskom bilingválnom gymnáziu Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici.

Na škole vyučujú kvalifikovaní pedagógovia priamo z Číny, ale aj tí slovenskí, ktorí čínsky jazyk vyštudovali. Riaditeľkou gymnázia a mamou celého môjho čínskeho sna je PaedDr. Alena Paulová, ktorá neúnavne riadi gymnázium už 30 rokov. Svojou húževnatosťou vybojovala škole meno, ktoré nemá v Európe obdobu.