Veterné mlyny, tulipány, bicykle, nekonečné bujaré diskotéky a omnoho viac elementov definuje to, čo si predstavíme, keď počujeme slovo Holandsko. Taktiež ale do konverzácie môžeme umiestniť aj letnú brigádu v skladoch a kráľa, ktorého má Holandsko dodnes. Veľa z týchto tém spája náš dnešný respondent Lukáš, ktorý v Holandsku žije už niekoľko rokov a preskákal si mnohými zamestnaniami a pôsobiskami.

Je Holandsko vážne tou bájnou párty krajinou, ktorá presadzuje slobodu a toleranciu? Je životná úroveň vážne neporovnateľná so Slovenskom? A čo cena masla? Otázky o sex párty, zdrogovaných brigádnikoch, ale aj o nekonečnej rovine. Odpoveď na tieto otázky a ešte viac sa dozvieš v nasledujúcom rozhovore.

Ako si sa vlastne do Holandska dostal?

Ja som po maturite išiel študovať do Bratislavy. Tam ma to nejako neoslovilo. Cítil som tam, že aj keby som v tom pokračoval, tak by som to nedokončil. Že by som sa furt iba prehováral, ale aj tak by som sa na to nakoniec vykašľal. Bol som ten klasický „do Vianoc doma“. Skončil som teda s výškou, potom som mal niekoľko prác v mojom meste a v lete roku 2019 som sa zobral do Holandska.

Cestovanie ma vždy lákalo viac než škola a hocičo iné. To bola moja priorita. Vidieť čo najviac, ako sa len dá. Tak som si pozeral, že ktoré krajiny by boli asi najvhodnejšie. Najviac som rozmýšľal nad Anglickom a Holandskom a tam som nakoniec išiel. Prečo práve Holandsko? Neviem. Pre mňa to vtedy bolo asi tak, že hocičo iné, len nie Slovensko. Chcel som zmeniť prostredie. Nikdy som o Holandsku nepočul nič zlé. Ani ohľadom ľudí, ani ohľadom toho, že ako to tam funguje.

Tak to na mňa zapôsobilo. Chcel som ale hlavne vypadnúť. Našiel som si robotu cez nejakú externú agentúru a šiel som robiť do skladu. Tak sa to celé rozbehlo.

Ako vyzerali tvoje počiatky tam?

Skúšal som študovať na pedagogickej škole, nie na technickej, čiže som nemal veľa prác na výber. Musel som teda ísť do skladu. Oni ti dohodili aj ubytovanie, mal som samostatnú izbu. Začiatku sú vždy zaujímavé. Vždy ťa vyhodia v nejakej dedine a dajú ti číslo, ktoré ti nedvíha. Musíš si to riešiť úplne sám. Nejak ma tam potom našli. Prvá práca bola v sklade pre Apple.

Bolo to zaujímavé, lebo väčšina ľudí ide s kamarátmi. Ja som išiel sám. Po pár mesiacoch ale ku mne prišla priateľka, tak sme tu boli spolu. Tie začiatky boli dosť ťažké. Ešte keď máš vodičák, tak to oni zneužívajú dosť. Dajú ti hneď auto a musíš niekoho alebo niečo voziť. Cesty sú tu ale super. Všetko je tu skvelo zorganizované. Nikde tu nie je žiadny kopec a všetko funguje.

Aké majú podľa teba Holandsko a Slovensko najväčšie rozdiely?

Čo sa týka prírodnej stránky, je to pravda, že je tu všetko rovné. Po kamarátoch mi najviac chýbajú hory. Má to ale výhodu tú, že sú tu všade diaľnice. Na Slovensku idú cesty len po dolinách, ale tu to máš všade. Vieš sa na ne napojiť hocikde, vieš sa kamkoľvek ľahko dostať. Je tu oveľa väčšia premávka a ide sa tu pomalšie, ale funguje to.

Ľudia sú tu zaujímaví. Čo sa týka pohostinnosti, tak je dosť ojedinelé, že tu nejaká pohostinnosť vôbec je. U nás na Slovensku si niekoho pozveš a ak to má dobrú atmosféru, tak máš problém ich poslať preč. Tu je to všetko naplánované. Na stôl sa dajú maximálne dáke keksy a v určenú hodinu sa jednoducho odchádza.

Tých Holanďanov väčšinou prekvapí, keď ich niečím ponúkneš. Alebo napríklad, ideš variť pre celú partiu, tak je bežné, že sa na to všetci skladajú. Ty navaríš, dostaneš od všetkých peniaze, a to je tu úplne normálne. Na začiatku som žiadne peniaze od nikoho nechcel, lebo to pre mňa nebolo prirodzené. V práci to zas funguje inak. Keď je nejaké obchodné stretnutie, tak tam dobre že nemajú švédske stoly. V tom je biznis, v tom sú peniaze a to majú oni radi. Je to skôr také netradičné v neformálnych stretnutiach. Historicky bolo Holandsko vždy obchodnou krajinou, čiže to si držia.

Zároveň sú tu ľudia aj o dosť úprimnejší. Nie v zlom. Nesnažia sa iba tie slová zaobaliť do krajších slov. Jednoducho ti to povedia tak, ako to je.