Veterné mlyny, tulipány, bicykle, nekonečné bujaré diskotéky a omnoho viac elementov definuje to, čo si predstavíme, keď počujeme slovo Holandsko. Taktiež ale do konverzácie môžeme umiestniť aj letnú brigádu v skladoch a kráľa, ktorého má Holandsko dodnes. Veľa z týchto tém spája náš dnešný respondent Lukáš, ktorý v Holandsku žije už niekoľko rokov a preskákal si mnohými zamestnaniami a pôsobiskami.

Je Holandsko vážne tou bájnou párty krajinou, ktorá presadzuje slobodu a toleranciu? Je životná úroveň vážne neporovnateľná so Slovenskom? A čo cena masla? Otázky o sex párty, zdrogovaných brigádnikoch, ale aj o nekonečnej rovine. Odpoveď na tieto otázky a ešte viac sa dozvieš v nasledujúcom rozhovore.

Ako si sa vlastne do Holandska dostal?

Ja som po maturite išiel študovať do Bratislavy. Tam ma to nejako neoslovilo. Cítil som tam, že aj keby som v tom pokračoval, tak by som to nedokončil. Že by som sa furt iba prehováral, ale aj tak by som sa na to nakoniec vykašľal. Bol som ten klasický „do Vianoc doma“. Skončil som teda s výškou, potom som mal niekoľko prác v mojom meste a v lete roku 2019 som sa zobral do Holandska.

Cestovanie ma vždy lákalo viac než škola a hocičo iné. To bola moja priorita. Vidieť čo najviac, ako sa len dá. Tak som si pozeral, že ktoré krajiny by boli asi najvhodnejšie. Najviac som rozmýšľal nad Anglickom a Holandskom a tam som nakoniec išiel. Prečo práve Holandsko? Neviem. Pre mňa to vtedy bolo asi tak, že hocičo iné, len nie Slovensko. Chcel som zmeniť prostredie. Nikdy som o Holandsku nepočul nič zlé. Ani ohľadom ľudí, ani ohľadom toho, že ako to tam funguje.

Tak to na mňa zapôsobilo. Chcel som ale hlavne vypadnúť. Našiel som si robotu cez nejakú externú agentúru a šiel som robiť do skladu. Tak sa to celé rozbehlo.

Ako vyzerali tvoje počiatky tam?

Skúšal som študovať na pedagogickej škole, nie na technickej, čiže som nemal veľa prác na výber. Musel som teda ísť do skladu. Oni ti dohodili aj ubytovanie, mal som samostatnú izbu. Začiatku sú vždy zaujímavé. Vždy ťa vyhodia v nejakej dedine a dajú ti číslo, ktoré ti nedvíha. Musíš si to riešiť úplne sám. Nejak ma tam potom našli. Prvá práca bola v sklade pre Apple.

Bolo to zaujímavé, lebo väčšina ľudí ide s kamarátmi. Ja som išiel sám. Po pár mesiacoch ale ku mne prišla priateľka, tak sme tu boli spolu. Tie začiatky boli dosť ťažké. Ešte keď máš vodičák, tak to oni zneužívajú dosť. Dajú ti hneď auto a musíš niekoho alebo niečo voziť. Cesty sú tu ale super. Všetko je tu skvelo zorganizované. Nikde tu nie je žiadny kopec a všetko funguje.

Aké majú podľa teba Holandsko a Slovensko najväčšie rozdiely?

Čo sa týka prírodnej stránky, je to pravda, že je tu všetko rovné. Po kamarátoch mi najviac chýbajú hory. Má to ale výhodu tú, že sú tu všade diaľnice. Na Slovensku idú cesty len po dolinách, ale tu to máš všade. Vieš sa na ne napojiť hocikde, vieš sa kamkoľvek ľahko dostať. Je tu oveľa väčšia premávka a ide sa tu pomalšie, ale funguje to.

Ľudia sú tu zaujímaví. Čo sa týka pohostinnosti, tak je dosť ojedinelé, že tu nejaká pohostinnosť vôbec je. U nás na Slovensku si niekoho pozveš a ak to má dobrú atmosféru, tak máš problém ich poslať preč. Tu je to všetko naplánované. Na stôl sa dajú maximálne dáke keksy a v určenú hodinu sa jednoducho odchádza.

Tých Holanďanov väčšinou prekvapí, keď ich niečím ponúkneš. Alebo napríklad, ideš variť pre celú partiu, tak je bežné, že sa na to všetci skladajú. Ty navaríš, dostaneš od všetkých peniaze, a to je tu úplne normálne. Na začiatku som žiadne peniaze od nikoho nechcel, lebo to pre mňa nebolo prirodzené. V práci to zas funguje inak. Keď je nejaké obchodné stretnutie, tak tam dobre že nemajú švédske stoly. V tom je biznis, v tom sú peniaze a to majú oni radi. Je to skôr také netradičné v neformálnych stretnutiach. Historicky bolo Holandsko vždy obchodnou krajinou, čiže to si držia.

Zároveň sú tu ľudia aj o dosť úprimnejší. Nie v zlom. Nesnažia sa iba tie slová zaobaliť do krajších slov. Jednoducho ti to povedia tak, ako to je.

Ako dlho tam už vlastne si ?

Keď začala pandémia, tak som išiel na Slovensko. Nevedel som, čo sa bude diať, či sa budú zatvárať hranice. Stihli sme to akurát. Bol som tu od roku 2019 a tesne pred lockdownom som išiel domov. V ten istý rok som išiel späť. Zaočkoval som sa a utekal som hneď späť do Holandska. Čiže tu som asi 4 roky.

Akí sú miestni a ako vnímajú to, že si Slovák?

Ja sa aktívne stretávam hlavne s mladými ľuďmi. Tí sa všetci zaujímajú o to, ako to vyzerá v iných krajinách, aké sú iné kultúry. Fakt chcú vedieť o tom, ako to tu funguje. Teraz jedného kamaráta beriem na Slovensko a na Vianoce. Väčšina aj pozná Slovensko. Sem-tam sa stane klasika, že poviem Slovensko a oni zas povedia Slovinsko.

Iba raz sa mi stala taká vec, že som sa bol strihať, tak ma strihala dáka slečna a tej som povedal, že som zo Slovenska. Ona ani nevedela poriadne po anglicky, nevedela, kde je Slovensko, nevedela, čo je Československo, a točili sme sa okolo Slovenska a nevedela vôbec nič. To bol ale iba jediný prípad, keď sa mi niečo takéto stalo.

Ako si sa od skladov dostal k tvojej dnešnej práci? Čo vlastne robíš práve teraz?

Prvý rok som chodil kade-tade po rôznych robotách. Išlo ale hlavne o práce v skladoch. Bolo tam dosť sťahovania, čo bolo nepríjemné, ale vďaka tomu som videl kopu miest. To bolo fajn, keďže som do tých miest nechodil len na víkend, ale som si tam dačo aj odžil. Potom sa mi podarilo vybaviť si robotu, kde som mal vyrábať kolesá pre bicykle. Potom som šiel na Slovensko, kde som si chcel dať dlhšiu pauzu, ale zavolali mi už po týždni, tak som rovno šiel späť.

Tu robím doteraz. Poviem to takto, zopár firiem v Holandsku má kráľovskú značku. Sám presne neviem, ako to celé funguje. Holandsko tieto kráľovské značky asi udeľuje značkám, ktoré majú nejakú dôležitosť. Buď historickú, alebo nejakú. Nie som si úplne istý. Táto firma, pre ktorú robím, má 100 rokov. V práci máme staré fotky, na ktorých je vidno, ako holandský kráľ jazdí na našom bicykli.

Je to výroba bicyklov. Väčšina bicyklov, čo na ulici uvidíš, tak to bude táto značka. Konkrétne vyrábam kolesá. Plánujem ale asi podať výpoveď a potom sa prihlásiť na nejakú vysokú školu. To je ale jedno. Značka, pre ktorú robím, sa volá Gazelle. Vyrábame rôzne druhy. Najdrahší, na ktorom som zatiaľ robil, stál aj 7 000 eur. To bol elektro bicykel s prednou „vaňou“, v ktorej môžeš viezť ďalšieho človeka. Je tu toho ale kopa a všetko je to rôznorodé. Holandsko žije bicyklami.

Aké má Holandsko ceny?

No. Keďže to na Slovensku žije touto témou, tak som si šiel pozrieť, že koľko tu stojí nejaké obyčajné maslo. 250-gramové maslo tu stojí 2,39 €. Na začiatku som mal pocit, že vážne je to tu podstatne drahšie. Ale ako prešli tie štyri roky a ja som sa vracal späť na Slovensko, tak sa stalo, že to tu je cenovo dosť podobné.

Samozrejme, Holandsko má niektoré veci jednoducho drahšie. Kinderká alebo sladkosti a značkové pochutiny sú podstatne drahšie. Mlieko nepijem, ale stojí tu euro, alebo trošičku viac. Čiže, už tu nie je až taký veľký rozdiel. Každý polrok alebo rok, keď prídem na Slovensko, tak ma to vždy zaráža, ako to stúpa.

Prežívalo Holandsko v poslednej dobe niečo netradičné, čo sa týka ekonomickej alebo politickej a hospodárskej situácie?

Ako na Slovensku. Tiež tu boli voľby minulý rok a vyhral taký pravicový populista, ktorý sa stal premiérom. Nechcem o tom veľa hovoriť, ale jeho najväčší motív je to, že mu prekážajú moslimovia. Čiže tu nenávisť rozdelila spoločnosť, podobné ako doma. Mladí ľudia sú tu ale väčšinou ľavicovo orientovaní. Robia sa tu protesty. Tu je ale ďalší rozdiel medzi Slovenskom a Holandskom. Pred pár týždňami som bol na proteste, ktorý sa zmenil na tekno párty.

Chodili tam kamióny so sound systémami a bol to pochod cez Amsterdam. Rozdávali sa nálepky a išli sa „bomby“. Celý pochod sa zakončil v parku, kde sa hlásali nejaké heslá, ktorým som nerozumel. Bola to ale párty, hej.

Keď už hovoríš o párty. Aký je teda ten bájny holandský nočný život?

Máš to tu navrstvené. Je tu tá vonkajšia vrstva, že ideš do Amsterdamu na víkend na tú striptízovú uličku red-light district. To je ale pre takých typických britských turistov, čo sa sem prídu rozobrať. Samozrejme, potom ideš hlbšie a vieš sa dostať na dosť zaujímavé párty. Ak si to dostatočne naštuduješ, tak sa ocitneš mimo centra na najlepšej párty, na akej si kedy bol.

Keď už sa ale chceš dostať na tie exkluzívne a originálne párty, tak ti to niekto musí povedať, alebo sa k tomu musíš dostať náhodou. 2 alebo 3 týždne dozadu som sa dostal na Amsterdam Dance Event. To boli vlastne párty po celom meste od stredy do nedele.

V piatok som bol na jednej z týchto párty a bol to najlepší rave, na akom som kedy bol. Vyzeralo to ako kino alebo divadlo prerobené na klub. Masaker. Idú si to tu riadne, hlavne tento EDM žáner. Holanďania, ale aj ľudia z celého sveta sem chodia hlavne kvôli tomuto.

Ak si to naštuduješ, tak sa vieš dostať aj na dosť bizarné párty. Napríklad na sex párty. Na takú som sa ešte nedostal, ale v tom istom klube, kde som raz bol, tak tam sa to odohrávalo. Je to proste rave párty, kde sa môžeš oddávať „milovaniu“. Je to tam v pohode. Pochybujem, že priamo na parkete, ale máš tam na to miesta dosť. Podľa mňa sa tieto sex párty konajú furt. Je tam iba ťažšie sa dostať.

Prekvapilo ťa Holandsko nejakou kuriozitou?

Raz sa mi stalo, že mi bezdomovkyňa povedala, že nech idem domov, lebo počula, že rozprávam po slovensky. Dosť divné to ale bolo aj na začiatku, keď som bol na ubytovniach pre tie agentúry. To sú dosť divoké miesta. Veľakrát sa tam stretnú všetky možné vrstvy, z ktorých to tam jedna nejak ovládne. Klasika, fetovanie, rozbití ľudia, špina. Veľakrát sme aj z danej práce odišli, lebo sa tam nedalo žiť.

Oni tu dosť skúšajú, že čo kto zvládne. Ak sa nikto nesťažuje, hodia ho rovno do toho najhoršieho. Holanďania za to ale nemôžu, to sú tie agentúry. Každý má ale inú skúsenosť, čiže dúfam, že toto nikoho neodradí od toho, aby to vyskúšal.

Raz som bol na jednom rapovom festivale, kde boli obrovské mená svetových raperov. Na Slovensku ideš na festival a väčšinou také mená nedostaneš. A tak je to na každom väčšom podujatí. Je to tu navrstvené. Čo sa týka zábavy, tak tu nájdeš úplne, úplne všetko. Počul som o jednej párty v bludisku, ale nebol som tam.

Aké si so sebou Holandsko a život v ňom nesie pozitíva a negatíva?

Za prvé, dá sa odtiaľto cestovať hocikam. Minulé leto som bol napríklad v Mexiku na dovolenke. Chýba mi tu rodina a kamaráti, samozrejme, ale neberiem to ako negatívum. No ale okrem toho je to tu čisto pozitívne. Prirovnám to k počítačovej hre, oproti Slovensku je to tu, ako keby si hral život na „easy mode“. Aj čo sa týka transportu, aj byrokracie, keď si niečo musíš vybaviť, tak je to tisíckrát jednoduchšie ako na Slovensku.

Pre mňa je možno trocha negatívum to, že mi chýba chaos. Tu vládne poriadok, všetko je naplánované, ako som spomínal. Na Slovensku to tam žije chaosom. Tu si tento poriadok vynahrádzajú chaosom na párty. Okrem toho mi ale najviac chýbajú hory, čo je asi také väčšie negatívum.

Čo by si odporučil Slovákom, čo chcú preskúmať Holandsko?

Nuž, veľakrát sem zo Slovákov prídu tí najhorší Slováci. Tí, s ktorými si už na Slovensku nevedia dať rady. To je ale jedno. Hlavne by som radil, aby si naštudovali tie hlavné veci. Teraz je to inak, ale keď som sem prišiel, tak som vôbec netušil, že sa tu nedalo platiť Visa kartou. Hovorím, teraz sa tu už dá platiť všetkým, ale na tieto veci si treba dávať pozor.

Naštudovať si, čo sa dá, dá sa to jednoducho. Dá sa tu veľmi ľahko zapojiť do každodenného života, a ak pôjdu cez nejakú agentúru a bude to zlá skúsenosť, tak nech sa nevzdávajú. Nebude to tak všade.

Ďakujeme za rozhovor a prajeme všetko dobré!