Modrotlač Matej Rabada: Myslím, že ornament je dnes už zneužívaný a trh je ním presýtený

„Odmietam spolupráce, keď si niekto zamieňa výrobu modrotlače s reklamným textilom. Doslova ma to uráža.“ 

Zdroj: Archív Matej Rabada / EMEFKA

Matej Rabada pred niekoľkými rokmi vyniesol na svetlo sveta takmer zabudnutú techniku modrotlače. Začal sa jej venovať v rámci svojej bakalárskej práce ešte na vysokej škole, z čoho sa neskôr stal koníček a napokon aj živobytie. Momentálne spolu s manželkou neustále vytvárajú nové motívy, ručne tlačia textílie a vyrábajú aj odevy či doplnky, ktoré si môžete kúpiť.

Vzácnu techniku modrotlače oživujú nielen svojím autorským vkladom pri vytváraní nových vzorov, taktiež ju popularizujú a snažia sa ju verejnosti viac priblížiť. Ak je reč o tradíciách a remesle, tak spolu s manželkou majú k téme čo povedať. V rozhovore nám preto prezradili, čo si myslia o využívaní ľudových ornamentov na bilbordoch, ale aj o tom, ako sa vysporadúvajú s tým, ak ich vzory niekto začne kopírovať. 

Archív Matej Rabada
Čo vám ako prvé napadne, keď sa povie slovenské tradície?

MATEJ: Remeslo, aj keď je odpoveď výrazne ovplyvnená mojou tvorbou. 😀

VERONIKA: Že sú pre mňa súčasťou života.

Máte nejaké obľúbené tradície, o ktorých si myslíte, že by sa mali rozhodne zachovať?

MATEJ: Je náročné vybrať len pár obľúbených, a bolo by to tiež nefér voči ostatným tradíciám.

Máme zachované úžasné remeslá, zvyky, tance, spevy, ornamenty… Je toho naozaj veľa. Niečo je na pokraji zabudnutia, iné sa teší znovuobjaveniu. Podľa mňa je podstatné venovať pozornosť tradíciám ako celku, nie si selektívne vybrať, čo je dnes trendové. 

VERONIKA: Súhlasím s Matejom. Je ich ozaj neúrekom a myslím, že na ne ľudia nezabúdajú. Pre mňa majú svoje čaro najmä „svadobné“ tradície. A ešte si neviem predstaviť sviatky bez tradičných jedál.  

Ako vnímate súčasné módne trendy, keď sa rôzne ľudové ornamenty objavujú aj na bilbordoch alebo tričkách vo fast fashion reťazcoch?

MATEJ: Je dôležité zamyslieť sa nad využitím a použitím ornamentu. Či už sa to týka obchodov, značiek, firiem, ale aj spotrebiteľov. Myslím, že ornament je dnes už zneužívaný a trh je ním presýtený. Nakoniec na to doplatia len poctiví výrobcovia, lokálni dizajnéri a značky, ktoré pracujú s ornamentom esteticky, zodpovedne, s porozumením a s úctou k tradíciám, bez ohľadu na aktuálne trendy.

VERONIKA: Ja by som ešte doplnila, že sa vzory často neesteticky štylizujú, kombinujú, dokonca aj so vzormi z iných krajín, čo dehonestuje naše dedičstvo.

K modrotlači si sa dostal počas vysokej školy. Mal si predtým vytvorený nejaký vzťah k slovenským tradíciám, alebo sa to rozvinulo na pozadí spoznávania sa s modrotlačou?

MATEJ: Tradície som začal hlbšie vnímať až vďaka práci s modrotlačou. Spoznal som mnoho etnológov a historikov, od ktorých som sa dozvedel mnoho zaujímavého. Aj vďaka tomu som si mohol vytvoriť reálnejšiu, a hlavne menej idealizovanú predstavu o živote v minulosti.

Bolo ťažké presadiť sa s takouto remeselnou technikou alebo to šlo ľahko, lebo si oživil takmer zabudnuté? 

MATEJ: V tomto som mal šťastie, pretože oživiť zaniknuté remeslo je marketingový plán sám o sebe. Bolo to zaujímavé pre odbornú verejnosť, bolo to zaujímavé pre médiá, a tak sa rozšírilo povedomie o modrotlači aj medzi laickú verejnosť. Ja som budoval meno značky takmer tri roky, kým som začal podnikať, takže štart do sveta biznisu som mal vopred pripravený.

Ťažké bolo naučiť sa modrotlač vyrábať a, pravdu povediac, doteraz mám pocit, že sa len učím. Tie občasné nepodarené metráže mi ani spať nedajú, lebo neviem, kde som spravil chybu. 😀 Veľký posun vpred nastal však v momente, keď do značky vstúpila s odevnou tvorbou manželka Veronika.

VERONIKA: Pre značku navrhujem a realizujem odevy a odevné doplnky. Síce sme obaja odkázaní len na jeden zdroj príjmu, ale prepojenie našej tvorby dostáva značku na úplne inú úroveň. Farbíme si teda vlastnú modrotlač, z ktorej následne šijeme hotové produkty podľa vlastných návrhov. 

Ako pristupujete k zaraďovaniu nových vzorov modrotlače, máte nejaké kritérium, keď si poviete, že toto sa na vzor modrotlače nehodí?

MATEJ: Od začiatku budovania značky bolo mojím cieľom priniesť do modrotlače aj súčasný dizajn. Takže okrem tradičných vzorov je možné nájsť v našej ponuke aj niekoľko autorských dezénov. 

Pri tradičných vzoroch sa snažím o čo najväčšiu rozmanitosť. Našťastie, modrotlačový ornament nie je tak striktne rozdelený do regiónov, ako je tomu pri výšivke. Mám napríklad vzor, ktorý tlačili na Spiši, Liptove, Orave, Turci aj na Považí, ktorý je priam totožný.

Pri autorských dezénoch je to vždy veľmi subjektívne, ale o to väčšiu mám radosť, keď sa našim fanúšikom zapáčia.

VERONIKA: Myslím, že ľudia vnímajú modrotlač hlavne ako tradičnú techniku. Ale čo sa týka objednávok na odevy, radšej siahajú po našich autorských návrhoch. Musím však podotknúť, že keď jednotlivé vzory navrhujeme, stále sa pohybujeme v inšpirácii, z ktorej čerpali aj naši predkovia, a tou je príroda. Aj keď v úplne inej, modernejšej štylizácii. Prírodný motív mi k modrotlači jednoducho patrí. 

Archív Matej Rabada
Dokážete si predstaviť, že by ste na modrotlač dali motív, ktorý je charakteristický pre nejakú inú kultúru?

MATEJ: Modrotlač nie je rýdzo slovenská technika. Do Európy sa dostala v 16. storočí z Ázie a na naše územie až v polovici 18. storočia. Momentálne je vo svete okolo 30 krajín, kde sa modrotlač vyrába. Samozrejme, s miernymi rozdielmi a hlavne s odlišnými ornamentmi. Ja však radšej zostanem pri tých našich, prípadne pri vlastných. 

VERONIKA: Práve to je pre mňa to fascinujúce. Že každá krajina má to svoje typické. A tak by to aj malo ostať.  

Kde sa inšpirujete pri vytváraní nových vzorov pre látky? 

MATEJ: V prírode. Na Orave sme s ňou doslova pohltení, s Veronikou v nej trávime takmer všetok voľný čas. Návrh nových vzorov je úžasný únik od každodennej rutiny v dielni. Preto aj navrhovanie naťahujem, začínam poctivo kresbou, štylizáciou a podobne.

Nakoniec to aj tak musím všetko spracovať v grafickom programe, ale ten relax pri papieri a ceruzke si nenechám ukradnúť. Asi preto máme nové vzory raz za pár rokov 😀

VERONIKA: Tento čas mám aj ja veľmi rada, pretože je to niečo, čo nás pri tvorbe spája. Začína to prechádzkou po krajine. A pokračuje pri spoločných konzultáciách, kde navrhnem nejaké zmeny, Matej ich spraví, často ich potom zasa zmení, až sa nakoniec dopracujeme k finálnemu výsledku. 

Stalo sa vám už, že niekto kopíroval vaše vzory? Ako ste sa vysporiadali s touto situáciou?

MATEJ: So vzormi je to ťažké. Zmeníš proporciu, či radenie a máš nový vzor. Pritom ako základ niekoho kopíruješ. A áno, týmto spôsobom ma už kopírovali. A nemyslím tradičný vzor, tie sú v poriadku, myslím moje autorské dezény.

VERONIKA: Pri tých našich vzoroch to vážne občas zamrzí, nakoľko vieme, koľko za tým bolo času. A potom príde niekto, kto len dvakrát ťukne do počítača a má hotovo. Ale na druhej strane nás môže tešiť, že základom bol náš vzor. Takže sa páčil… 

Pri odevoch je to veľmi podobné. Zmeníš rukáv, zapínanie, golier a máš nové šaty. Naša prvá kolekcia bola odvodená od základných strihov a výnimočnou bola práve tým, že bola využitá látka iba z modrotlače. 

Archív Matej Rabada
Modrotlač bola v minulosti typická ako súčasť krojov, našli by sme u vás doma nejaký kroj?

MATEJ: Mám sukňu. 😀 Samozrejme ju nenosím. Je to sukňa po prastarej mame z Párnice, ako inak modrotlačová. Vzor z nej máme aj v našej ponuke, ktorý medzi sebou nazývame „párnický“.

VERONIKA: Ja som dlhoročná ľudovkárka a mám k tomu stále veľmi blízko. Nesmierne si cením tú prácu s krojovou výzdobou na jednotlivých súčastiach. A závidím tým, ktorí majú kroje z rôznych regiónov skompletizované a uložené medzi svojimi pokladmi. Ja mám takto uložený kroj po svojej  babičke, ktorý si sama vyšívala. 

Ako vnímate ľudí, ktorí vytvárajú takzvanú falošnú modrotlač?

MATEJ: Prestal som sa tým zaoberať. Nie je to modrotlač, nemám sa tým prečo trápiť. Svojou činnosťou sa ale snažím učiť verejnosť rozlišovať medzi poctivou modrotlačou a tým ostatným.

VERONIKA: A to je práve ten základ. Aby ľudia vedeli rozlíšiť pravú modrotlač. Aby vedeli, koľko je za tým úsilia a vedeli ju oceniť.

Archív Matej Rabada
Na tvojom webe si ľudia môžu zakúpiť aj metráž, neobávaš sa, že bude látka použitá v takom význame, v akom by si ju vidieť nechcel?

MATEJ: Je to druh tovaru. Ako s ním kto naloží, už naozaj nemôžem ovplyvniť. Ale väčšinou ma poteší, keď vidím, že ľudia nosia niečo ušité z mojej látky. Aj keď s tým nemusím byť úplne stotožnený. Majú na sebe materiál, ktorému som pri výrobe obetoval veľa času a námahy. Asi mi to stačí. 

Spolupracujete s rôznymi dizajnérmi a umelcami, dostali ste aj ponuku na spoluprácu, ktorú ste odmietli? Do akej spolupráce by ste nikdy nešli? 

MATEJ: Väčšinou sú to úžasné spolupráce, z ktorých vznikajú zaujímavé produkty. Tenisky, šiltovky či lyže. To sú pre modrotlač netypické nosiče. Odmietam však spolupráce, keď si niekto zamieňa výrobu modrotlače s reklamným textilom. Doslova ma to uráža. 

VERONIKA: Pred časom sme mali možnosť spolupracovať s jednou firmou, ktorá chcela v podstate hocijaký modrotlačový výrobok za čo najnižšiu cenu, aby ju k svojim produktom pridávala ako darček. Túto spoluprácu sme odmietli, nakoľko by sa to čaro ručnej práce a celkovo jedinečnosť našich výrobkov vytratila. 

Myslíte si, že ľudia na Slovensku vedia oceniť remeselnú prácu a poctivý výrobok?

MATEJ: Postupne áno. Cena je však stále rozhodujúci faktor u väčšiny Slovákov a my nemáme šancu konkurovať strojovej veľkovýrobe a cenám v reťazcoch. Ja som schopný vyrobiť okolo 200 metrov modrotlače za mesiac. Fabriky idú stovky metrov denne!

VERONIKA: Dosť často sa stáva, že keď ľudia vidia hotový produkt a zistia jeho cenu, krútia očami. Keď sa však zamyslia, že je vyrobený len dvoma pármi rúk, od zložitého vytvorenia vzorovaného plátna po ušitie originálneho kúsku, radia nám, aby sme ceny ešte navýšili. 😀

Archív Matej Rabada
Ktoré z tradičných slovenských remesiel by si zaslúžili byť viac videné?

MATEJ: Ja by som doprial každému remeslu taký boom, aký si zažila modrotlač, keď sa obnovila výroba. 

VERONIKA: Myslím, že je dôležité jednotlivé remeslá poznať. Vyzdvihnúť by som nechcela žiadne, lebo každé je súčasťou našej kultúry. Môžem iba z vlastnej skúsenosti poznamenať, že paličkovaná čipka či vyšívanie sú nesmierne náročné techniky, ktoré si zaslúžia obdiv. 

Čo vám na slovenskej ľudovej kultúre učarovalo najviac? 

MATEJ: Rôznorodosť. 

VERONIKA: Pre mňa sú to tance. V ľudovom súbore, v ktorom som tancovala, sme ich mali mnoho a každý bol niečím typický. Rôznorodosť jednotlivých regiónov dopĺňali kroje, podľa ktorých sa dalo mnoho odčítať. Sociálna vrstva, náboženstvo, rodinný stav…  

Archív Matej Rabada
Myslíte si, že mladí ľudia javia záujem o slovenské tradície a udržiavanie kultúrneho dedičstva?

MATEJ: Ťažko sa mi to posudzuje podľa školských exkurzií, keďže ich žiaci absolvujú povinne. 😀

Väčšinou však odchádzajú výrazne viacej nadšení ako pred návštevou, takže záujem by aj bol, treba len zvoliť správnu formu prezentácie.

VERONIKA: Je to veľmi subjektívne. Ide aj o to, z akého prostredia vychádzajú. Či ich k tomu viedli rodičia, či sa tomu venovala pozornosť v škole. Ale myslím, že aj medzi staršími generáciami sa ich nájde mnoho, ktorí si naše dedičstvo necenia. 

Ďakujeme za rozhovor a prajeme všetko dobré 🙂

Tento obsah vznikol v spolupráci s KARLOFF s.r.o.

Reagujte!
Grr Grr
0
Grr
Fuuj Fuuj
1
Fuuj
Fňuk Fňuk
0
Fňuk
Jeej Jeej
12
Jeej
Uups Uups
1
Uups
Haha Haha
1
Haha
Woow Woow
0
Woow

Komentuj post a napíš, čo si o tom myslíš!

⬇️

Pridaj komentár

Pre odoslanie komentáru sa musíte prihlásiť. Ak ešte nemáte účet zaregistrujte sa.

Mrkni aj tento článok:
12 správ s primitívnymi ľuďmi, ktorí nechápu, že veci nie sú zadarmo

Prihlásiť sa

Nemáte účet?
Zaregistrovať sa

reset password

Späť na
Prihlásiť sa

Zaregistrovať sa

Prosím registrujte sa na emefka.sk

Späť na
Prihlásenie
Choose A Format
Personality quiz
Trivia quiz
Dotazník
Príbeh
Zoznam
Meme
Video
Audio
Image

SLEDUJ EMEFKA

NA SOCIÁLNYCH SIEŤACH

SLEDUJ NA INSTAGRAME