Kalvária, Banská Štiavnica
Mestečko Banská Štiavnica patrí k lokalitám, ktoré zaujímajú nielen zahraničných hostí, ale aj obyvateľov Slovenska. Obraz mesta, ktoré sa nachádza v samotnom srdci našej krajiny, jednoznačne dotvára komplex 22 samostatných sakrálnych stavieb známych ako banskoštiavnická kalvária.
Jedna z najkrajších barokových kalvárií v Európe stojí na Ostrom vrchu (Scharffenberg). Jej autorom bol páter František Perger, výstavba trvala 6 rokov, začali s ňou v roku 1745. V roku 2007 zaradili kalváriu v Banskej Štiavnici do Zoznamu stovky najohrozenejších pamiatok sveta. Okrem toho patrí spolu s historickým centrom Banskej Štiavnice do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Súbor stavieb tvorí 17 kaplniek, ktoré majú symbolizovať udalosti ukrižovania Ježiša, a to napriek tomu, že tradične majú kalvárie zastavení iba 14. Tá banskoštiavnická je doplnená „zastaveniami“ o siedmich bolestiach Panny Márie. Okrem toho sa v rámci kalvárie nachádzajú tri kostoly (Dolný kostol, Sväté schody a Horný kostol), zastavenie Žalár (Ecce homo) a Svätý hrob – jediný objekt postavený na opačnej, východnej strane kopca.
Socha Krista, Klin
Vedel si, že Slovensko má vlastnú sochu Krista podobnú tej, ktorá sa nachádza v Riu de Janeiro? Ide o pamiatku známu pod názvom Rio de Klin a určite si v rebríčku slovenských ikonických stavieb zaslúži mať svoje miesto. Socha Ježiš nad obcou Klin má 9,5 metra a stojí vo výške 686 m n. m. Rozpätie rúk sochy, ktorej autorom je ľudový rezbár Peter Ganobjak, je 7 metrov.
Rio de Klin dotvára panorámu pamiatok na Orave, z kopca Grapa, na ktorom sa socha nachádza, je krásny výhľad na Oravskú priehradu, Námestovo a Roháče. Zaujímavosťou je, že Rio de Klin je jednou z iba dvoch replík sochy Krista z Ria de Janeiro. Druhá sa nachádza v Lisabone.
Slovenské hrady – Spišský hrad, Oravský zámok, Bratislavský hrad
Okrem sakrálnych stavieb sú pre Slovensko typické aj hrady a zámky. Dominantou našej krajiny je určite Bratislavský hrad, ktorý v súčasnosti slúži najmä na reprezentačné účely. K obrazu krajiny neodmysliteľne patrí aj Spišský hrad, ktorý je dominantou východného Slovenska.
Táto stredoveká zrúcanina s rozlohou vyše 4 ha patrí k najväčším zrúcaninovým hradným komplexom v strednej Európe. Prvá písomná zmienka o tomto hrade pochádza z roku 1120 a spolu s okolitými pamiatkami sa v roku 1993 stal súčasťou Zoznamu pamiatok svetového dedičstva UNESCO.
Ďalšou slovenskou pýchou je aj Oravský hrad, ktorý sa tiež zvykne nazývať aj „orlie hniezdo“, keďže ide o zámok týčiaci sa na skale nad riekou Orava. Tento krásny zámok sa spája s viacerými legendami, ktoré sú opradené rúškom hrôzy, vďaka čomu sú medzi návštevníkmi veľmi obľúbené práve nočné prehliadky hradu. Vďaka legende o Alžbete Bátoriovej je známy aj Čachtický hrad.
Medzi ďalšie významné hradné pamiatky Slovenska bezpochyby patria Bojnický zámok, Trenčiansky hrad, Hrad Devín, Hrad Červený kameň, Smolenický či Zvolenský zámok.
Hotel Patria, Štrbské Pleso
K obrazu Vysokých Tatier, ktoré sú dominantou Slovenska, jednoznačne patrí taká ikonická stavba, akou je hotel Patria. Autorom projektu tohto tatranského hotela je český architekt Zdeněk Řihák. Hotel dostal názov podľa neďalekého vrchu Patria (týči sa medzi Mlynickou a Mengusovskou dolinou). Okrem toho, slovo patria má latinský pôvod a v preklade znamená vlasť alebo domovina.
Netradične riešená skosená kompozícia hotela nie je náhodná. Vymyslená bola tak, aby kopírovala prírodnú scenériu okolia, do ktorého mal byť hotel situovaný. Práve vďaka svojmu dizajnu sa stal hotel neodmysliteľnou súčasťou panorámy Štrbského plesa a Vysokých Tatier. S výstavbou sa začalo v roku 1968, mala niekoľko etáp a kvôli rôznym dôvodom (finančným, kapacitným, prírodným) sa dokončila až v roku 1976.
