Mohol by sa holokaust zopakovať? Americký vedec uskutočnil experiment so šokujúcimi výsledkami

Ako ďaleko je človek ochotný zájsť vo svojej poslušnosti autorite?

Zdroj: © Profimedia

Mohol by sa holokaust znovu opakovať? Mnoho ľudí si túto otázku po skončení druhej svetovej vojny kládlo a veľa z nich odpovedalo ráznym „Nie!“ Podobné šialenstvo, po ktorom ostali milióny mŕtvych, sa už jednoducho opakovať nemôže. Ľudia sa poučili. Je to ale naozaj pravda? Táto otázka v 60. rokoch zamestnávala aj sociálneho psychológa Stanleyho Milgrama.

Ten si pri sledovaní procesu s esesákom a jedným z hlavných strojcov holokaustu Adolfom Eichmannom v Jeruzaleme, ale aj pri štúdiu procesov s inými nacistickými pohlavármi, všimol, že ich „obhajoba“ je stále rovnaká: „Len som poslúchal príkazy nadriadených.“

Súdení nacisti sa odvolávali na to, že by vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti nikdy nespáchali, ak by na to nedostali priamy príkaz. Vlastnú vinu pritom odmietali.

To Milgrama inšpirovalo k experimentu Štúdia podriadenia sa autorite, ktorý je dnes známejší ako Milgramov experiment.

Experiment začína

Pointou celého experimentu, ktorý sa začal v júli 1961, bolo zistiť, ako ďaleko je človek ochotný zájsť vo svojej poslušnosti autorite a robiť niečo, čo je v rozpore s jeho svedomím. Účastníkov experimentu Milgram zohnal prostredníctvom novinového inzerátu, pričom im sľúbil aj finančnú odmenu.

Medzi vybranými uchádzačmi boli ľudia rôzneho veku (od 20 do 50 rokov) a rôzneho stupňa vzdelania. Bolo im povedané, že experiment sa týka učenia a problematiky trestu za učenie.

Pointou experimentu bolo zistiť, či ľudia v rámci poslušnosti autorít urobia aj veci v rozpore s ich svedomím. Účastníci boli zdanlivo náhodne rozlosovaní do pozícií „učiteľa“ a „žiaka“. V skutočnosti však boli výsledky nafingované tak, aby sa „učiteľom“ vždy stal skutočný respondent.

V úlohe „žiaka“ vystupoval Milgramov kolega, ale ostatným bol predstavený ako ďalší radový účastník experimentu. „Žiak“ bol následne odvedený do vedľajšej miestnosti, priviazaný do kresla a na zápästie mu bola pripevnená elektróda.

Fred the Oyster/Wikimedia Commons (https://en.wikipedia.org/wiki/Milgram_experiment#/media/File:Milgram_experiment_v2.svg)

Prostredníctvom nej mu mohol „učiteľ“ dávať elektrické šoky. Vedúci experimentu „učiteľovi“ vysvetlil, že prostredníctvom mikrofónu musí „žiakovi“ čítať otázky, pričom „žiak“ na ne bude odpovedať stlačením príslušného tlačidla. Ak sa „žiak“ pomýli, musí mu „učiteľ“ dať elektrický šok.

Veľkosť týchto šokov sa stupňovala od 15 voltov až k 450 voltom. Nad každým tlačidlom bolo upozornenie typu: „Ľahký šok“ či „Pozor, nebezpečenstvo: Ťažký šok!“ Posledné dve tlačidlá boli označené len zlovestnou skratkou XXX. Vedúci experimentu „učiteľovi“ oznámil, že čím vyššia veľkosť šokov, tým nebezpečnejšie pre „žiaka“ sú.

Experiment vyžaduje, aby ste pokračovali

Účastníci experimentu, samozrejme, netušili, že „žiak“ je Milgramov kolega a najatý herec. Vždy odpovedal rovnako (teda väčšinou nesprávne) a „učitelia“ ho tak mali potrestať elektrickým šokom. V skutočnosti bol generátor len replika a žiadne šoky títo ľudia nikomu nedávali (to ale nevedeli).

Pri každom spôsobenom šoku sa z vedľajšej miestnosti ozval herec, ktorý imitoval kričanie od bolesti. Keď ľudia dosiahli stupeň 300 voltov, muž vo vedľajšej miestnosti búchal na stenu a prosil o ukončenie experimentu s tým, že má srdcovú chorobu. Následne už na otázky „učiteľa“ vôbec neodpovedal.

Scientists revisit the infamous Milgram experiment to find out how coercion affects ethical behavior. bit.ly/1UcbPQh

Gepostet von Discover Magazine am Freitag, 19. Februar 2016

Ako však oznámil vedúci experimentu, mlčanie bolo považované za zlú odpoveď, a „učiteľ“ tak mal za úlohu pokračovať v stupnici šokov. Treba povedať, že mnoho ľudí sa v tomto momente zdráhalo. Chceli sa ísť presvedčiť, či je „žiak“ v poriadku. To im ale nebolo dovolené.

Niektorí z nich chceli experiment ukončiť, ale na ich žiadosti im bolo odpovedané pripravenými vetami, ako: „Prosím, pokračujte“, „Experiment vyžaduje, aby ste pokračovali“, „Je nevyhnutné, aby ste pokračovali, nemáte na výber“. „Kto bude zodpovedný, ak sa tomu človeku niečo stane?“ pýtali sa účastníci. „Vy to nebudete. Budem to ja,“ odpovedal vedúci experimentu.

Pokiaľ ale človek žiadal jednoznačne ukončiť experiment, a to aj po tom, ako mu boli povedané vyššie spomenuté vety, experiment bol ukončený. V opačnom prípade bol ukončený až vtedy, keď respondent dal „žiakovi“ najvyšší šok (450 voltov) hneď trikrát za sebou.

Psychological experiment gone wrong: The Milgram Experiment underwayIn 1963, in the wake of the atrocities of the…

Gepostet von The Graveyard am Sonntag, 22. September 2013

Výsledky

Výsledky pokusu sú mrazivé. Úplne všetci účastníci došli k hranici 300 voltov a až 65 % z nich došlo na koniec stupnice (hoci sa zdráhali a protestovali). Stanley Milgram tento pokus ešte niekoľkokrát zopakoval. Napríklad uskutočnil aj podobný pokus so ženami, kde vyšli podobné výsledky, teda do konca pokračovalo až 65 % účastníčok experimentu.

#OBEDIENCE Milgram Experiment – Big History NL, threshold 6 https://www.youtube.com/watch?v=xOYLCy5PVgM

Gepostet von ULTRA HD World BY Essecifilmpro Cinematography Tecnology Visual Arts am Dienstag, 30. August 2016

Ďalšie opakovania experimentu priniesli podľa analytikov, ktorí sumarizovali ich výsledky, veľmi podobné závery. Do konca vždy pokračovalo 61-66 % ľudí. Stanley Milgram na základe dát z experimentu prišiel s teóriami, že subjekt, ktorý nemá schopnosti ani odborné znalosti o rozhodovaní, najmä ak je pod tlakom, radšej prenechá rozhodovanie na spoločnosti a jej hierarchii.

Vyhlásil tiež, že ľudia majú tendenciu vnímať sa ako nástroje plnenia sľubov iných ľudí, a tým pádom nevnímajú seba ako zodpovedných za svoje konanie. Sám Milgram celý experiment a jeho výsledky zhrnul vo viacerých článkoch, ako aj v knihe Obedience to Authority: An Experimental View. V článku Perils of Obedience uviedol:

„Zákonné a filozofické aspekty poslušnosti sú nesmierne dôležité, ale hovoria veľmi málo o tom, ako sa väčšina ľudí správa v konkrétnych situáciách. Vytvoril som jednoduchý pokus na Yalskej univerzite na zistenie, akú veľkú bolesť môže bežný občan spôsobiť inej osobe jednoducho preto, že mu to prikázal experimentujúci vedec.

Prísna autorita bola postavená proti najsilnejšej morálnej povinnosti subjektu (účastníka). Extrémna ochota dospelých ísť takmer do krajností na príkaz autority predstavuje hlavný výsledok štúdie a skutočnosť s najnaliehavejšou potrebou vysvetlenia.“

Stanley Milgram (August 15, 1933 – December 20, 1984) was an American social psychologist, best known for his…

Gepostet von Psychological Association for Awareness – PAA am Freitag, 14. August 2015

Kritika

Milgramov experiment sa stal témou mnohých diskusií, ale aj kritizovania. Mnohí namietali, že celý pokus bol neetický v tom, že účastníci boli oklamaní, boli pod silným psychickým tlakom a bolo porušené ich právo experiment kedykoľvek skončiť.

Kritici tiež zdôrazňovali, že výsledky mohli mať negatívne vplyvy na psychiku účastníkov, ich sebaúctu a pochybnosť o ich morálnej integrite.

www.all-about-psychology.comAdvert used to recruit subjects for the "shocking" Milgram experiment.#psychology #StanleyMilgram #MilgramExperiment #Obedience

Gepostet von All About Psychology am Donnerstag, 26. September 2013

Treba ale dodať, že Milgram neskôr účastníkom poslal dotazník, kde sa mali vyjadriť, či účasť na experimente vnímajú pozitívne či negatívne. Drvivá väčšina z nich vyhlásila, že experiment bol pre nich pozitívna skúsenosť, ktorá im poskytla nový náhľad na vlastnú osobnosť.

Iný druh kritiky spočíval v tom, že výsledky experimentu sú nejasné a len ťažko ich možno vztiahnuť na realitu. Milgramov experiment sa však stal neoddeliteľnou súčasťou osnov sociálnej psychológie a dodnes sa o ňom (a o ostatných podobných experimentoch) učia či oboznamujú študenti na vysokých školách. Je treba uznať, že z jeho výsledkov ti asi nebude práve dobre na duši.

Na záver už len dodajme, že sa celý experiment stal tiež námetom pre filmy The Tenth Level z roku 1975, Atrocity z roku 2005 a najmä pozoruhodnú drámu Experimenter z roku 2015, ktorá sa s úspechom premietala na mnohých filmových festivaloch.

Reagujte!
Grr Grr
1
Grr
Fuuj Fuuj
2
Fuuj
Fňuk Fňuk
1
Fňuk
Jeej Jeej
0
Jeej
Uups Uups
1
Uups
Haha Haha
0
Haha
Woow Woow
17
Woow

Komentuj post a napíš, čo si o tom myslíš!

⬇️

Pridaj komentár

Pre odoslanie komentáru sa musíte prihlásiť. Ak ešte nemáte účet zaregistrujte sa.

Mrkni aj tento článok:
6 vecí, ktoré ženy zbožňujú, no nahlas to nikdy nepovedia

Prihlásiť sa

Nemáte účet?
Zaregistrovať sa

reset password

Späť na
Prihlásiť sa

Zaregistrovať sa

Prosím registrujte sa na emefka.sk

Späť na
Prihlásenie
Choose A Format
Personality quiz
Trivia quiz
Dotazník
Príbeh
Zoznam
Meme
Video
Audio
Image

SLEDUJ EMEFKA

NA SOCIÁLNYCH SIEŤACH

SLEDUJ NA INSTAGRAME