Mohol by sa holokaust znovu opakovať? Mnoho ľudí si túto otázku po skončení druhej svetovej vojny kládlo a veľa z nich odpovedalo ráznym „Nie!“ Podobné šialenstvo, po ktorom ostali milióny mŕtvych, sa už jednoducho opakovať nemôže. Ľudia sa poučili. Je to ale naozaj pravda? Táto otázka v 60. rokoch zamestnávala aj sociálneho psychológa Stanleyho Milgrama.

Ten si pri sledovaní procesu s esesákom a jedným z hlavných strojcov holokaustu Adolfom Eichmannom v Jeruzaleme, ale aj pri štúdiu procesov s inými nacistickými pohlavármi, všimol, že ich „obhajoba“ je stále rovnaká: „Len som poslúchal príkazy nadriadených.“

Súdení nacisti sa odvolávali na to, že by vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti nikdy nespáchali, ak by na to nedostali priamy príkaz. Vlastnú vinu pritom odmietali.

To Milgrama inšpirovalo k experimentu Štúdia podriadenia sa autorite, ktorý je dnes známejší ako Milgramov experiment.

Experiment začína

Pointou celého experimentu, ktorý sa začal v júli 1961, bolo zistiť, ako ďaleko je človek ochotný zájsť vo svojej poslušnosti autorite a robiť niečo, čo je v rozpore s jeho svedomím. Účastníkov experimentu Milgram zohnal prostredníctvom novinového inzerátu, pričom im sľúbil aj finančnú odmenu.

Medzi vybranými uchádzačmi boli ľudia rôzneho veku (od 20 do 50 rokov) a rôzneho stupňa vzdelania. Povedali im, že experiment sa týka učenia a problematiky trestu za učenie.