Od prvotnej ruskej invázie na Ukrajinu už ubehli tri roky. Hoci média o priebehu vojny informujú už podstatne menej ako na začiatku, vôbec to neznamená, že je u našich východných susedov pokoj. Práve naopak. Ukrajina sa stále zmieta pod ruskou nadvládou, a aj keď sa Rusi dušujú, že civilisti sa nemajú čoho obávať, realita je úplne iná.
Ako aktuálne vyzerá život bežného človeka na Ukrajine? Na túto otázku nedokáže odpovedať nikto iný, len Ukrajinci, ktorí svoju krajinu dodnes neopustili. O svoje mrazivé priznania sa podelili na sociálnej sieti Reddit, a my sme niektoré z nich zozbierali v našom dnešnom článku. Príjemné čítanie to rozhodne nebude.
1. Moja rodina je roztrúsená po celej západnej Európe a s najväčšou pravdepodobnosťou sa už nikdy všetci spolu nestretneme.
2. Sme pod obrovským psychologickým tlakom a väčšina z nás úplne stratila dôveru v svet. Útek do inej krajiny vôbec neznie atraktívne, keďže má človek zrazu pocit, že nikde na svete nie je bezpečne.
3. Blízki príbuzní, ktorí žijú v Rusku, si zrazu myslia, že som totálny nacista, a ešte počas prvého dňa invázie so mnou prerušili všetky kontakty. Sú to ľudia, ktorí ma videli vyrastať, ktorí ma poznajú celý môj život, a presne títo ľudia si teraz myslia, že každý deň v Donbase vraždím nevinné ruské deti. Osobne mi je celkom fuk, ako veľmi sú mimo, ale nádherne to ukazuje, ako ruská propaganda vymetá normálnym ľuďom hlavy.
4. Nie sme len čísla na stránkach novín. Ani tí ľudia, ktorí zomreli, neboli. Boli to ľudia so snami, plánmi do budúcnosti, rodinami a úplne normálnymi životmi.
5. Moja malá dcérka plače zakaždým, keď sa ozvú náletové sirény. To je niekoľkokrát denne.
6. Náš 7-ročný syn spí takmer každú noc na matraci v kúpeľni, aby sa v prípade bombového útoku vyhol aspoň časti lietajúcich nečistôt a trosiek. Naučili sme ho, čo robiť, ak príde útok a my sme v bezvedomí. V skutočnosti ho pripravujeme na scenár, v ktorom sme mŕtvi, no ani ja, ani muž nemáme srdce mu to povedať takýmto spôsobom.
7. Chcem, aby ľudia vedeli, že okupácia nie je mier. Je to len iná forma vojny. Ľudia sú stále mučení a okrádaní, ženy stále znásilňované, vojaci nemajú problém zabiť ťa len preto, že hovoríš po ukrajinsky. To, že niekde nie sú tanky, zbrane a nikto hromadne nestrieľa, sa ešte nerovná mieru. Vôbec nie.
8. Keď sa ti niekto dlhší čas neozve, nepovieš si, že je asi chorý, alebo má toho len veľa v práci. Premýšľaš, či náhodou nie je mŕtvy.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
