Život s chrápajúcou polovičkou je náročný, preto venujme minútu ticha pre všetkých, ktorí to musia trpieť. Článok je písaný z pohľadu ženy a jej chrápajúceho chlapa, no všetci dobre vieme, že aj ženy rady pochrapkávajú. Tento scenár teda funguje aj opačne.
1. Prvotné zistenie je vždy šok. Čakala si síce, že vaša prvá spoločne strávená noc bude plná prekvapení a odhalených tajomstiev… ale ani vo sne by si nečakal, že budú mať tie tajomstvá také neznesiteľné audio. Na druhú stranu, je to tvoja láska a preto ťa ani v tejto neľahkej situácii neopúšťa optimizmus. Veď koniec koncov, možno len nejako divne leží a je to jednorazová záležitosť.
2. Nebola to jednorazová záležitosť. Bohužiaľ. Nech už je akokoľvek ťažké si to priznať, nemá zmysel obaľovať to do naivných výhovoriek. Tvoj partner jednoducho píli ako tristoročná motorovka. Chrčí ako zadrhnutý motor. Fúka teplovzdušné balóny. A hlavne to všetko robí tak neskutočne nahlas, že si nedokážeš predstaviť, že to takto bude navždy.
3. Na rad prichádza jemné šťuchanie. Také decentné, lebo predsa len ho nechceš zobudiť, iba utíšiť. Najskôr svoju drahú polovičku pohladíš, dáš jej božtek na čelo a trošku – naozaj len trošičku – ním potrasieš. Nič. Trúba trúbi ďalej, okenné tabule sa stále natriasajú rovnako a tebe to pomaly, ale postupne začína dochádzať…
4. Keď dokáže spať pri týchto zvukoch, nejaké miniatúrne potrasenie s ním doslova ani nepohne. Treba preto pristúpiť na tvrdšie riešenia. A tak ním mixľuješ, búchaš mu do vankúša, žila na čele ti vyskakuje, akoby trénovala spartakiádu a tebe začína dochádzať trpezlivosť. Sú tri hodiny ráno, zajtra (už vlastne dnes) vstávaš do práce a ešte si ani len oko nezažmúrila. Bude už príliš cez čiaru, keď doňho kopneš?!
5. Po trojhodinovom snažení prebudiť to hluk produkujúce stvorenie sa konečne zobudí. Čumí na teba ako teľco na nové vráta. „Čo sa deje?“ pýta sa vystrašene a nerozumie, prečo v túto skorú rannú hodinu ešte nespíš. „Láska, strašne chrápeš,“ hovoríš ty utrápene. Je ti ho ľúto a nechceš, aby sa cítil zahanbený, chceš mu dať jasne najavo, že ho ľúbiš aj napriek tejto nedokonalosti… no všetka tvoja neha vyprchá v momente, kedy zahlási: „Tak to musí byť nejaká blbosť. Ja predsa nechrápem.“
6. Niekedy zobudí aj sám seba. Bodaj by nie – veď to by musel mať reálne niečo so sluchom. Prekvapenie však prichádza až potom, čo sa preberie z hlbokej kómy, rozospato na teba pozrie a z huby vypustí vetu, za ktorú by si ho najradšej zavesila za gule do prievanu. „Zlatko, neuraz sa, ale strašne chrápeš.“
7. Nahrávať niekoho, kto spí, je rana pod pás. No bohužiaľ – zúfalé situácie si vyžadujú zúfalé riešenia a ty si už dávno pochopila, že s tvojim pokladom to po dobrom jednoducho nepôjde. A tak si ho natočila na video, aby si konečne mala hmotný dôkaz. Chrstneš mu ho do tváre pri prvej príležitosti, kedy ťa zase raz skalopevne presviedča, že on URČITE nechrápe. Nerozumie… veď doposiaľ si nikto nesťažoval…
8. Obdobie nádchy je obdobie bez spánku. Teda pre teba. On drichme rovnako nerušene ako s čistým nosom, tak aj s upchatým. Ty nie. Lebo keď sa bežný chrapot skombinuje so sopľom a stalagnátom šušňov v jednej z nosných dierok, tak ten hurhaj naberá už riadne grády.
9. Alkohol je katastrofa. V podstate má takmer rovnaký efekt ako nádcha, pretože opité spiace telo je len nekontrolovateľný zhluk buniek. A tento zhluk je k*rva hlučný. Preboha… možno naozaj nie si stavaná na život v takomto vzťahu. Možno to naozaj nedáš a budeš sa musieť odsťahovať. A spať aspoň dva týždne v kuse.
10. Keď zaspí pri filme, je koniec. Bodka. Z dialógov máš úplne prd. Je tu síce možnosť zapnúť si titulky, no všetci musíme uznať, že romantická komédia za sprievodu hororového ozvučenia nie je to pravé orechové. A jeho odpoveď? „Tak predsa púšťaj filmy, pri ktorých nezaspím!“
11. Musíš zaspať skôr. Inak nezaspíš vôbec. Toto sa stalo akýmsi nepísaným pravidlom vo vašej domácnosti. Má to však aj jednu výhodu – nemusíš sa obávať, že by sa ti nedostalo osem hodín spánku, pretože niekedy musíš zaľahnúť už o deviatej. Nech máš stopercentnú istotu, že to stihneš.
12. Avšak niekedy to aj tak nestihneš. Vtedy – nech už to znie akokoľvek absurdne – sa musíš odsťahovať do inej izby, pokiaľ nechceš na druhý deň v kancli vyzerať ako výgrc a lá zombi. Od romantiky má takéto gesto ďaleko, ale kto myslí na romantiku, keď má spánkový deficit?!
13. Google je tvoj najlepší pomocník. Už si čítala hádam všetko, čo s chrápaním súvisí. Od domácej medicíny, cez prípravky z lekárne až po chirurgické zákroky a operáciu nosnej prepážky. Si ochotná podstúpiť hocičo, pokojne mu aj vlastnoručne vyoperovať pľúca a potierať ich kokosovým olejom, keby to malo pomôcť. Len či má toľko ochoty v sebe aj tvoja polovička…
14. V určitom momente na scénu prichádza ultimátum – buď ja alebo tvoj vŕzgajúci spánok. V preklade to znamená testovacie obdobie všetkých voľnopredajných pomôcok, ktoré majú tento problém eliminovať. Či sa mu to páči alebo nie – najbližší mesiac bude chodiť spinkať so štipcom na nose, natierať sa mentolovým krémom a užívať tablety na rozšírenie nosných dierok… Hádam niečo zaberie.
15. Možno má naozaj nejaký zdravotný problém. Možno by sa naozaj mal dať vyšetriť. Veď toto predsa nemôže byť okej…
16. A potom príde tá noc. Tá noc, keď na malý moment všetko stíchne, miestnosťou sa rozleje sladké ticho a bohovský pokoj. Najprv si to užívaš, nepostrehneš, čo sa práve stalo a prečo sa zrazu cítiš tak zrelaxovane… BUM. Dôjde ti to. On nechrápe. NECHRÁPE! Prečo nechrápe? Dýcha?! Strkáš mu prst pod nos a čakáš, či vydýchne. Čo keď umrel? Čo keď ma navždy opustil? Prečo som len bola taká nevďačná a namiesto toho, aby som si vážila čas stráven- CHRÁÁÁP… Okej, je to späť.
17. Ako môže taký zvuk z neho vychádzať?! Niekedy sa naňho zahľadíš (uprostred noci, keď už si to so spánkom nadobro vzdala) a nerozumieš. Ako? Ako môže z takého rozkošného stvorenia vychádzať niečo tak… nerozkošné?!
18. Už nevieš, aké je to spať neprerušovane. Stalo sa to súčasťou tvojej spánkovej rutiny. Tak, ako niekto potrebuje objímať medvedíka, nechať si zasvietenú lampičku či pustiť difuzér, ty sa musíš aspoň dvanásťkrát zobudiť a zap*čovať. Bez toho akoby si už ani nežila.
19. Štuple do uší nefungujú. A omínajú. Nie je to príjemné. Ani trošku. Plus vôbec netlmia zvuk. A proste nie.
20. A na záver – aj tak ho ľúbiš. Ako koňa. Ako koňa so zadrhnutým motorom, ktorý sa každú noc mení na zlodeja, čo ti kradne spánok. Nie preto, že by si naňho musela v návale emócií neustále myslieť, lebo si zaľúbená až po uši, ale… no, veď v tomto momente je to už asi očividné. Zvykla si si. Veď to nie je až také zlé… ešte by mohol byť aj námesačný alebo čo.
Titulná fotka: Kokovati