Človek sa často nerozhliada okolo seba a neuvažuje nad tým, kto, kedy a pri akej príležitosti vymyslel všetko, čo ho obklopuje. No keby to urobil, sem-tam by sa dopracoval k vskutku zaujímavým príbehom. Dnes sme si pre teba niekoľko takých pripravili.
Motorová píla, bežecký pás či bublinková fólia – tieto a mnohé ďalšie veci mali pôvodne slúžiť na niečo celkom iné a k funkcii, ktorú plnia dnes, sa dostali až časom. Poďme si teda prečítať, ako to celé vlastne prebiehalo.
1. Motorová píla ako pomôcka pri pôrode
Prvý cisársky rez sa podarilo odoperovať až koncom 18. storočia, takže komplikovaný pôrod alebo nie, ženy predtým skrátka museli priviesť dieťa na svet prirodzenou cestou. Lekári nemali veľa možností, ako im to uľahčiť. Keď bolo dieťa príliš veľké alebo sa tlačilo von nohami napred, uprostred pôrodu a bez prítomnosti anestézie odstránili časť panvovej kosti a chrupavky nožom.
Zákrok sa nazýval symfyziotómia a bol presne taký bolestivý, ako by človek čakal. Zlom nastal v roku 1780, keď dvojica škótskych lekárov – John Aitken a James Jeffray – vymyslela prototyp motorovej píly, ktorá mala celý proces značne urýchliť. Poháňala ju ručná kľuka a s dnešnou motorovou pílou toho nemala veľa spoločného, ale predsa – bol to začiatok.
2. Plastelína ako čistič tapiet
Dopyt určuje ponuku, a pokiaľ tvoj produkt vyjde z módy, ako výrobca máš dve možnosti – vymyslieť nový alebo upraviť ten súčasný, aby zodpovedal požiadavkám aktuálneho trhu. Spoločnosť Kutol Products si vybrala tú druhú. Hoci sa im v 30. rokoch minulého storočia podarilo vytvoriť skvelý čistič na tapety, ktorý odstránil akékoľvek stopy po zvyškoch uhlia, po skončení druhej svetovej vojny záujem oň rapídne klesol.
Ľudia začali kúriť plynom, ktorý nerobil neporiadok, a čistič jednoducho nepotrebovali. Spočiatku sa zdalo, že je všetko stratené, no návšteva škôlky ponúkla výrobcom novú perspektívu. Deťom sa lepkavá hmota veľmi páčila, modelovali z nej rôzne predmety, a tak im skrsla v hlave brilantná idea. Produkt rebrandovali ako plastelínu Play-Doh a onedlho sa z neho stal celosvetový hit.
3. Bublinková fólia ako 3D tapeta na steny
Keď už sme pri tých tapetách, nemožno nespomenúť bublinkovú fóliu. Populárna výplň balíkov a neplánovaná zábavka pre malých aj veľkých je krásnym príkladom toho, že nie každá inovácia sa stretne s pochopením širokej verejnosti. Bublinková fólia totiž pôvodne chcela byť štýlovou 3D tapetou.
Výmysel Alfreda Fieldinga a Marca Chavannesa z roku 1957 sa spočiatku javil ako absolútny prepadák. Neuchytil sa ani ako dizajnový prvok, ani ako izolácia do skleníkov, a v tejto fáze už dvojici naozaj dochádzali nápady, ako ho spopularizovať. Vtedy sa projektu chopil schopný marketér Frederick Bowers. Bublinkovú fóliu predstavil spoločnosti IBM ako efektívnu ochranu ich nového radu počítačov, a zvyšok? Zvyšok je história.
4. Lietajúci tanier ako nádoba na koláč
Príbeh lietajúceho taniera sa začal písať v roku 1871, keď si William Frisbie v meste Bridgeport v americkom Connecticute otvoril pekáreň Frisbie Pie Company. Jeho koláče zbožňovali najmä študenti, ktorí sa po dojedení ohadzovali prázdnymi nádobami, zatiaľ čo po sebe pokrikovali: „Frisbie!“
O osemdesiat rokov neskôr Walter Frederick Morrison a jeho partner Warren Franscioni začali vyrábať podobné nádoby, no tentokrát z plastu a za úplne iným účelom. Vynálezu, ktorý vďaka novému materiálu doletel podstatne ďalej, dali meno Flying Saucer.
Keď sa Franscioni od projektu dištancoval, Morrison tanier ešte vylepšil a ako nový Pluto Platter ho predal spoločnosti Wham-O. Tej sa názov nepáčil. Očividne sa snažil zviesť na momentálnom ošiali okolo mimozemských civilizácií, a to spoločnosť, ktorá dala svetu hračiek ikonické stálice ako Hula-Hoop či Water Wiggle, rozhodne nepotrebovala. Vrátili sa teda k pôvodnému názvu Frisbie, z ktorého sa preklepom stalo dnes už celosvetovo známe Frisbee.
5. Bežecký pás ako trest pre väzňov
Kto kedy potil krv na bežiacom páse, si určite neodpustil myšlienku, že toto musí byť moderná obdoba nejakého nástroja stredovekého mučenia. Inak to skrátka nejde. No hoci to nie je pravda, nie je to ani úplná blbosť.
Prvý bežecký pás predstavil svetu v roku 1818 stavebný inžinier William Cubitt, ktorý pochádzal z rodiny mlynárov. A bol to práve mlyn, ktorý do značnej miery jeho vynález inšpiroval. Vyzeral totiž veľmi podobne. Jeden zo strojov sa uchytil aj v londýnskej väznici Brixton a jeho úlohou bolo dohnať trestancov neželanou fyzickou aktivitou k sebareflexii. Jeden „bežecký pás“ dokázal zamestnať až 24 väzňov naraz a ako tak na ňom cvičili, ešte aj mleli zrno a pumpovali vodu. Šikovné, nie?
