Od začiatku pandémie sme si o rúškach a respirátoroch toho veľa vypočuli. Úplne elementárna a jednoduchá požiadavka na prekrytie horných dýchacích ciest sa pre mnohých spoluobčanov stala nesmiernym problémom.
Veľkou témou na Slovensku aj v zahraničí sa stalo to, či by rúška/respirátory mali nosiť aj deti. Veľmi vyhrotená diskusia ohľadom tohto bodu práve prebieha v USA, kde sa stal ohniskom veľkého politického sporu. Američania sa nevedia zhodnúť, či by deti v školách naďalej mali povinne nosiť rúška, alebo či by táto povinnosť mala byť zrušená.
Často zaznieva argument (s ktorým sme sa stretli aj u našich doktorov z Vysokej školy života), že malé deti cez rúško nevedia dýchať. Je to, samozrejme, nezmysel a vedci sa zhodujú v tom, že pre deti nad dva roky nepredstavuje žiadne zdravotné riziko.
Zdá sa však, že rúška istým spôsobom naozaj môžu deťom uškodiť. Možno trocha prekvapivo nie tie, čo majú na tvárach ony samy, ale tie, ktoré majú na tvárach druhí ľudia.
Rúško skrýva emócie
Občas sa zabúda na to, že deti nie sú zmenšení dospelí, ale bytosti, ktoré rastú a vyvíjajú sa. Práve rozvoj schopnosti vnímania emócií a nonverbálnych signálov je oblasť, ktorú môžu rúška potencionálne ohroziť. Výskum uskutočnený na kanadskej McGill University sa zameral na schopnosť ľudí čítať emócie z tvárí prekrytých rúškom.
Výskumu sa zúčastnilo 120 osôb, ktoré mali za cieľ identifikovať emócie z fotografií tváre s rúškom a bez rúška. Na obrázkoch bol vyobrazený hnev, znechutenie, strach, radosť, neutrálny výraz, smútok a prekvapenie. Celkom prirodzene, ukázalo sa, že rúško na tvári túto úlohu poriadne skomplikovalo.
Rúško znížilo presnosť čítania emócií až o 24 %. Najvýraznejší pokles bol zaznamenaný pri znechutení (46 %) a hneve (30 %). Identifikácia smútku a neutrálneho výrazu sa skomplikovala o 23 %. Prekvapenie (15 %) radosť (15 %) a strach (10 %) boli poznačené najmenej. Dá sa preto usudzovať, že vyjadrenie niektorých emócií sa viac opiera o hornú polovicu tváre, iných zasa o spodnú.
Aký to má praktický dopad?
Vedci predpokladajú, že neschopnosť prečítať emócie z tvárí ostatných ľudí môže negatívne poznačiť vývoj komunikačných a sociálnych zručností detí. Výsledky ostatných vykonaných experimentov a ďalšie vedecké poznanie však robia túto problematiku menej prehľadnou.
Na túto tému však bolo uskutočnených zopár ďalších experimentov, ktoré priniesli veľmi nejednoznačné výsledky. Oproti vyššie spomenutému výskumu niektoré ďalšie zachytili minimálny, či takmer nulový vplyv rúška na schopnosť identifikácie emócií, ktoré by sa dali porovnať s účinkom nasadenia slnečných okuliarov.
Stále teda prebieha debata o tom, aký dopad má prekrytie tváre na sociálne funkcie človeka. Okrem spomínaného kontextu sa hovorí napríklad o interakciách učiteľa so žiakom a doktora s pacientom, ktorá zahŕňa veľa mimoslovnej komunikácie, či schopnosti dieťaťa osvojiť si správnu výslovnosť, pokiaľ nemá možnosť odpozorovať pohyby úst dospelých.
