Potenciálny zánik civilizácie a ľudstva na našej planéte je častým námetom najrôznejších sci-fi kníh či filmov. Venujú sa mu však aj špičkoví vedci, ktorí sa snažia vyhodnotiť, čo pre ľudstvo predstavuje najväčšiu hrozbu. Momentálne sa zdá, že ňou je hlavne klimatická zmena a s ňou spojené problémy.
V skutočnosti však môže existenciálne riziko pre ľudstvo vyplývať aj z vojenských konfliktov, pandémie neznámeho vírusu či použitia biologických zbraní. Podľa odborníkov je však jedným z najväčších potenciálnych rizík aj vzostup umelej inteligencie.
Celková pravdepodobnosť, že ľudstvo do roku 2100 vyhynie (akýmkoľvek spôsobom), je podľa vedcov 19 %. Z toho 5 % predstavuje práve super-inteligentná umelá inteligencia. Ide o najvyššie percento zo všetkých možných rizík (spolu so zbraňami na báze molekulárnych nanotechnológií, ktoré tiež predstavujú 5 % riziko).
Dobrý sluha, zlý pán
V prípade umelej inteligencie by sa zrejme dala použiť známa veta: „Dobrý sluha, ale zlý pán.“ Je bez najmenších pochýb, že umelá inteligencia nám už teraz v mnohom uľahčuje život a v budúcnosti to nebude inak. Odhaduje sa, že ľudia na mnohých pracovných odvetviach budú proste nahradení strojmi.
Futurológovia, teda ľudia, ktorí sa pokúšajú odhadovať a analyzovať, ako asi bude vyzerať svet budúcnosti, tvrdia, že umelá inteligencia bude zasahovať takmer do každého aspektu nášho života. Vďaka nej sa budeme presúvať v autách bez šoférov, prípadne v lietadlách bez pilotov.
Veľké využitie už dnes umelá inteligencia nachádza v zdravotníctve a v budúcnosti bude jej využitie ešte väčšie. Už teraz dokážu niektoré počítače zachytiť rakovinou napadnuté bunky, ktoré ľudskí lekári nedokázali.
https://www.instagram.com/p/B7FnQNAg9Mm/
Môže sa tak čo najrýchlejšie podchytiť ochorenie a odvrátiť smrť pacienta. A to je len niekoľko príkladov. Skrátka a dobre, umelá inteligencia prinesie benefity, ktoré ľudský život výrazne obohatia a zlepšia. Každý objav však má aj svoju potenciálne tienistú stránku.
Experti totiž upozorňujú, že pri vývoji umelej inteligencie sa musí postupovať opatrne a musí sa vykonávať tak, aby sa nevymkol ľudskej kontrole.
Čo to vlastne znamená? Problém by podľa odborníkov mohol nastať, ak by umelá inteligencia dosiahla taký stupeň, že by si uvedomila samú seba. Inými slovami: Počítač by získal vedomie a dokázal by premýšľať samostatne a sám aj vytvárať veci a vyhodnocovať problémy, a to bez toho, aby ho človek musel ovládať.
Potenciálne nebezpečenstvo
Práve tento stupeň je podľa vedcov a futurológov potenciálne nebezpečný. Pokiaľ totiž umelá inteligencia prevýši človeka a nebude od neho závislá, môže skutočne nastať koniec ľudstva tak, ako ho poznáme.
Vedci v tejto súvislosti hovoria o tzv. technologickej singularite. V podstate tým tvrdia, že od tohto bodu nie je možné hodnoverne predpovedať, aké následky umelá inteligencia prinesie.
Je totiž dosť dobre možné, že umelá inteligencia si vypočíta, že ľudia sú pre ňu neprijateľný a slabší druh a rozhodne sa ich vyhubiť. Pokiaľ ti to príde absurdné a skôr ako z ríše sci-fi, mal by si vedieť, že varovný prst dvíhali aj také kapacity ako fyzik Stephen Hawking.
„Vývoj komplexnej umelej inteligencie môže znamenať koniec ľudskej rasy,“ zdôraznil Hawking. „Keď ľudia vyvinú umelú inteligenciu, okamžite sa začne sama meniť a sama vyvíjať. Ľudia, ktorí sú obmedzení pomalým biologickým vývojom, by s ňou nemohli súperiť a boli by nahradení.“
Nájdeme však aj zástupcov opačného názoru, ktorí tvrdia, že aj vývoj super-inteligentnej umelej inteligencie by mal pre ľudstvo skôr pozitívne dopady. Tento koncept sa zvykne označovať aj ako Friendly AI, teda Priateľská umelá inteligencia.
Vzdialená budúcnosť?
Niekto by si mohol myslieť, že všetko vyššie napísané je otázka až ďalekej budúcnosti. Nemusí to byť celkom tak. Napríklad futurista Ray Kurzweil, ktorý už v minulosti mnohokrát správne odhadol vývoj technologického pokroku, uvádza, že podľa neho už v roku 2029 dosiahnu osobné počítače rovnakú silu ako ľudský mozog.
V rokoch 2040 či 2045 zároveň podľa Kurzweila prejde prvý počítač takzvaným Turingovým testom, ktorý je zostrojený na to, aby rozpoznal, či má v sebe počítač inteligenciu porovnateľnú s človekom (alebo takú, ktorou ho dokonca presahuje).
Ak k tomu dôjde, nastane vyššie spomínaná technologická singularita, keď budú technologické zmeny nezvratné a nebude možné určiť, aký dopad budú mať na ľudstvo. Môže to byť začiatok nového, ohromne pozitívneho obdobia, ale aj obdobia, keď ľudstvo v dôsledku extrémne rozvinutých počítačov zanikne.
Na druhej strane, máme tu aj viacero vedcov, ktorí predikcie Raya Kurzweila kritizujú a tvrdia, že koncept technologickej singularity buď nikdy nenastane alebo nastane až o stáročia neskôr.
Vedec a filozof Jaron Lanier sa napríklad vyjadril nasledovne: „Nemyslím si, že technológia dokáže vytvárať samú seba. Nie je to autonómny proces.“ Dodáva, že podľa neho bude umelá inteligencia vždy závislá od človeka, resp. že nikdy neprekoná inteligenciu človeka.
Nech už ale bude budúcnosť vyzerať akokoľvek, je isté, že umelá inteligencia bude v životoch ľudí hrať veľkú rolu. Zrejme prinesie benefity, o ktorých sa nám doteraz ani nesnívalo. Napriek tomu iste nezaškodí opatrnosť pri jej vývoji. Budeme si musieť počkať na to, či sa niektoré vedecké predpovede naplnia ešte za našich životov.
