Počul si už o takzvanom efekte motýlích krídel či motýľom efekte? Ide o mimoriadne zaujímavý fenomén, ktorý sa dotýka vedeckej teórie chaosu. Ak by sme chceli byť odborní, tak vyjadruje citlivú závislosť vývoja systému od počiatočných podmienok, ktorých malé (aj tie najmenšie) zmeny môžu mať za následok veľké variácie v dlhšom priebehu.
Aj najmenšie odchýlky vedú k nečakaným záverom
Toľko hovoria oficiálne poučky, ale preložené do bežnej reči to znamená, že aj taká zdanlivo banálna vec ako zamávanie krídel motýľa môže vyvolať hurikán niekde na druhom konci sveta. Že je to šialené? Podľa vedcov ani veľmi nie. Pravdaže, treba dodať, že pravdepodobnosť niečoho takého je dosť malá. Pojem motýlí efekt prvýkrát použil meteorológ Edward Lorenz vo svojej prednáške z 29. decembra 1979.
„Môže mávnutie krídel motýľa na Havaji spôsobiť o mesiac neskôr hurikán na Floride?“ pýtal sa Lorenz. Uviedol, že ľahký pohyb vzduchu, ktorý zamávanie motýlích krídel vytvorí, môže byť prvým článkom domina, ktoré napokon vyvrcholí spomínaným hurikánom.
Lorenz tým chcel poukázať na to, že počasie je chaotický systém a aj tá najmenšia výchylka v ňom spôsobí pomerne výrazné zmeny. Lorenz efekt motýlích krídel zmieňoval v súvislosti s meteorológiou a mal odborníkom poskytnúť nové poznatky o tom, ako správne predpovedať počasie.
Zabitie motýľa zmení budúcnosť
O jeho veľkú popularitu v inom kontexte sa postaral slávny spisovateľ Ray Bradbury vo svojej sci-fi poviedke Hlas hromu z roku 1952 (vyšla aj v slovenčine v zbierke Zlaté jablká slnka). V nej popísal blízku budúcnosť, v ktorej je možné cestovať v čase. Spoločnosť Time Safari Inc. tak usporadúva zájazdy do dôb dinosaurov, ktorých ľudia môžu loviť.
Všetko ale prebieha za prísnych bezpečnostných podmienok a zákazníci sa nesmú od predpisov odchýliť. Lenže potom jeden z nich omylom zašliapne motýľa. Keď sa skupina vráti späť do prítomnosti, zistí, že práve tento zásah mal ďalekosiahle následky na ďalší vývoj života na Zemi.
Teória chaosu
Ako sme nadhodili vyššie, efekt motýlích krídel je úzko spojený s matematicko-fyzikálnou teóriou chaosu. V centre bádania sú v tomto prípade systémy, ktorých dynamika za určitých podmienok citlivo závisí od počiatočných podmienok, takže ich správanie nemožno dlhodobo predpovedať. Inak povedané, ak aj poznáme na sto percent všetky zložky systému, nie sme schopní určiť jeho ďalší vývoj.
A to preto, lebo akákoľvek minimálna zmena na začiatku spôsobí v závere veľký a nečakaný rozdiel. Z tohto všetkého vyplýva, že taká predpoveď počasia (ktorej sa efekt motýlích krídel týka najviac) je mimoriadne zložitá a predchádza jej celý rad zložitých výpočtov.
Tie dnes nevykonávajú len experti, ale aj špeciálne počítačové programy. Napriek tomu môžeme vidieť, že ani tak sa im vždy nepodarí predpovedať „správne“ počasie.
A tak prší, keď by malo svietiť slnko, fúka, keď by malo byť bezvetrie, a tak ďalej. Preto je dobré predpoveď vnímať ako pravdepodobnosť, a nie na sto percent istý výsledok.
Znamenalo ušetrenie života vojaka druhú svetovú vojnu?
Motýlí efekt ale nie je len doménou fyziky či matematiky. Je totiž prítomný aj v našom každodennom živote, hoci je pre človeka väčšinou nemožné rozlíšiť, ktorá (na prvý pohľad banálna) udalosť spôsobila nejakú zmenu. A, pravdaže, ak nahliadneme do histórie, tak nájdeme viacero jeho príkladov.
Možno tie najznámejšie sa točia okolo nacistického diktátora Adolfa Hitlera. Prvý sa mal odohrať počas prvej svetovej vojny, v ktorej Hitler slúžil ako vojak. Vo francúzskej dedinke Marcoing sa stretol s britským (teda nepriateľským) vojakom Henrym Tandeyom.
Ten mohol okamžite Hitlera zastreliť, ale rozhodol sa tak neurobiť, keďže budúci diktátor bol zranený a nemal zbraň.
Tým, že sa rozhodol nestlačiť spúšť, ušetril život človeka, ale nechtiac umožnil, aby sa z Hitlera stal masový vrah, zodpovedný za genocídu židov v koncentrákoch. Treba ale dodať, že tento príbeh viacerí historici spochybnili s tým, že sa pravdepodobne nikdy nestal.
Bol by svet iný, ak by Hitlera prijali na umeleckú školu?
Čo sa ale v súvislosti s Hitlerom naozaj stalo, bolo, že ho dvakrát neprijali na umeleckú školu. Nie je žiadnym tajomstvom, že Hitler netúžil byť politikom, ale umelcom. Odjakživa rád maľoval a jeho snom bolo umenie študovať. V roku 1905 sa pokúsil dostať na Akadémiu umenia vo Viedni, ale neprijali ho.
Šťastie skúsil aj neskôr, ale opäť s rovnakým výsledkom. Profesori Hitlerovi povedali, že jeho maľbám chýba život, a odporučili mu skôr štúdium architektúry. Hitler sa prepadol do depresie, finančne bol na tom mizerne a istý čas žil ako bezdomovec.
Práve vtedy v ňom začal silnieť jeho antisemitizmus. Mohlo jeho prijatie na vysokú školu zabrániť druhej svetovej vojne a holokaustu? To už, samozrejme, nikdy nezistíme, ale ide o ďalší potenciálny príklad efektu motýlích krídel.
Atentát, ktorý sa takmer nepodaril
Ak sa ale vydáme ešte o niečo hlbšie do minulosti, konkrétne do bodu, ktorý znamenal rozpútanie prvej svetovej vojny, nájdeme ďalší zaujímavý príklad. Prvá svetová vojna totiž odštartovala atentátom na arcivojvodu Františka Ferdinanda, ktorého zabil srbský nacionalista Gavrilo Princip.
Chýbalo ale málo a atentát by sa vôbec nepodaril. Na auto s arcivojvodom Princip vrhol ručný granát, ale minul. Ak by to vtedy Princip vzdal, k žiadnemu atentátu by nedošlo. Lenže on ostal v dave na ulici. Auto s Františkom Ferdinandom napokon zle odbočilo a šofér začal cúvať priamo k nemu. Princip vytiahol zbraň a zastrelil nielen Františka Ferdinanda, ale aj jeho tehotnú manželku Žofiu. A opäť – ak by šofér zvolil inú trasu, arcivojvoda by prežil.
Ako dobre vieme, jeho atentát neznamenal len vypuknutie prvej svetovej vojny, najkrvavejšieho konfliktu dovtedajšej histórie, ale nepriamo aj druhej svetovej vojny. Práve Nemecko sa totiž ocitlo po skončení veľkej vojny na strane porazených, ekonomicky chátralo (keďže bolo postihnuté tvrdými reparáciami) a jeho obyvatelia vnímali svoje postavenie ako ponižujúce.
Práve tento kvas doby mal za následok silnejúci antisemitizmus a podporu extrémistických organizácií, ktorých hlavou sa napokon stal Adolf Hitler. A zvyšok, ako sa hovorí, je história…
Efekt motýlích krídel vo filmoch
Efekt motýlích krídel výrazne inšpiroval aj umelcov. Spomínali sme už Bradburyho poviedku, tá bola v roku 2005 aj sfilmovaná Peterom Hyamsom a tiež v rámci televízneho seriálu Ray Bradbury Theater.
S podobným konceptom či konceptom teórie chaosu sa môžeme stretnúť aj vo filmoch ako Terminátor, Atlas Mrakov či známom sci-fi trileri Osudový dotyk.
