Hrdinami hokejových majstrovstiev nie sú len hokejisti na ľade, ale aj komentátori, ktorí dianie na hracej ploche komentujú. Jednou z najväčších slovenských komentátorských legiend je dnes už nebohý Ivan Niňaj.
Vždy svojský a originálny Ivan Niňaj športových fanúšikov sprevádzal prenosmi počas troch desaťročí. Jeho zábavné hlášky sa stali nesmrteľnými, a nie je asi lepšia príležitosť si ich pripomenúť, ako práve počas prebiehajúceho hokejového sviatku.
Dlhá a pestrá kariéra
Rodák zo Závažnej Poruby nastúpil do STV v roku 1985. Ako odborník na hokej komentoval MS 1985 v Prahe a následne ďalších 25 svetových šampionátov. Popri hokeji Niňaj komentoval aj dostihy, cyklistiku či stolný tenis. Ako novinár sa zúčastnil ôsmich olympiád. Jeho posledné hokejové majstrovstvá sveta boli tie v roku 2014 v Minsku.
Niňaj sa športu nevenoval len za mikrofónom. V rokoch 2003 – 2008 si dal od STV pauzu a namiesto toho pôsobil na hokejovom oddelení denníka Šport. Po návrate do verejnoprávnej televízie pôsobil ako šéf športovej redakcie. Podieľal sa tiež na vzniku viacerých športových publikácií a kníh.
Jeden z najkurióznejších momentov Niňajovej kariéry nastal už v roku 1987. Mladý komentátor vtedy komentoval hokejové majstrovstvá sveta do 20 rokov. Hokejoví znalci vedia, že zápas ZSSR-Kanada v Piešťanoch sprevádzala legendárna dvadsaťminútová bitka, ktorá viedla k vylúčeniu oboch tímov zo šampionátu. Niňaj spolu s českým kolegom Petrom Vichnarom dianie na ľade vytrvalo komentovali, hoci malo od športového správania skutočne ďaleko.
Nesmrteľné hlášky
Niektoré hlášky Ivana Niňaja sa stali legendárnymi. Niekedy išlo o jeho vlastné originálne vtipy, ktoré dokázal počas akcie pohotovo vymýšľať, inokedy zasa išlo o zábavné omyly a brepty, ktoré sa v divokom víre intenzívnej hry prihodia aj tým najlepším.
Po Niňajovi bola pomenovaná stránka Niňajov svet, ktorá zbierala hlody slovenských komentátorov. Web vznikol v roku 2003 a rýchlo získaval fanúšikov. Najvyššiu návštevnosť, celkom prirodzene, zaznamenával počas konania veľkých športových podujatí. Niňajov svet neskôr prevzal web denníka SME. Stránka sa poslednej aktualizácie dočkala v roku 2016. Dnes už neexistuje, čo je veľká škoda – mohla slúžiť aspoň ako historický archív komentátorských hlášok.
Tu je niekoľko úžasných výrokov Ivana Niňaja:
- Jaro Halák má na prilbe Vlada Dzurillu a Jánošíka, postavy z našej mytológie.
- Čas bude pre nás teraz plynúť strašne pomaly, pomalšie ako zúfalec pokúšajúci sa plávať v mede.
- Vyhrali sme buly, ale zatiaľ nemáme puk.
- Pozrite sa na strelca gólu Radulova, ako vyzerá. Pravdupovediac, nechcel by som sa s ním stretnúť v tmavej uličke.
- Talianom prihorela omáčka na špagety.
- Áno, títo dvaja hráči sa poznajú veľmi dobre ešte z mládežníckych čias, keď spolu chodievali na sústredenia a dokonca aj spolu spávali. *chvíľka ticha* Na izbe.
- A máme tu narazenie na mantinel. Kitarov má 190 cm, Lasch 175… To si snáď Kitarov ani nemal dovoliť, ísť k takému malému chlapcovi.
- Bielorusi nedali gól, hoci ho takmer dali.
- Tento faul na Bartečka mal tak ďaleko od fair-play ako Vancouver od rovníka.
- Puk zastavila až kovová konštrukcia z umelej hmoty.
- Nakládal síce nikomu nenaložil, ale rozhodcovia naložili jemu.
- Vyzerá to, že tento zápas skončí skôr neskôr ako skôr.
- Vraciame sa do zaplnenej arény, alebo ani nie celkom plnej. Vlastne je skoro prázdna.
- Môžeme ísť dopredu, ale nemáme puk.
- Robíme si s Rusmi, čo chceme… A dostávame druhý gól.
- Aj Kanaďania a aj Američania majú mladých hráčov. Neviem, či sa títo chlapci už holia.
Odchod legendy
Komentátorská ikona nás opustila 29. marca 2015 vo veku 60 rokov. Niňaj mal problémy so srdcom, s obličkami a s ďalšími orgánmi. Niekoľko posledných dní strávil v nemocnici vo vážnom stave. Hospitalizovaný bol v petržalskej nemocnici na Antolskej ulici.
Ľudia z komentátorovho okolia ho opisujú ako niekoho, kto bol veľmi svojský a autentický. Mal zmysel pre humor a nuda s ním nikdy nebola. Niňajove úspechy pripisujú jeho pracovitosti a cieľavedomosti, vlastnosťami, ktoré prejavoval ako žiak – recitoval, hral v divadle a mal aj kapelu. Napriek tomu, že bol známa a scestovaná osobnosť, sláva mu do hlavy nestúpla. Bol hrdý na svoj rodný kraj a vždy každému ochotne pomohol.
