Pri prečítaní nadpisu si možno udivene pozdvihol obočie. Ako by u človeka mohol vyvolať agresívne správanie pohľad na roztomilé zvieratká či malé bábätká? Keď sa však nad tým trochu zamyslíš, možno si uvedomíš, že to nie je také absurdné, ako sa na prvý pohľad zdá.

Koniec-koncov, určite si aj ty už neraz počul frázy typu: „To vaše dieťatko je také roztomilé! Najradšej by som ho rozpučila!“ A práve to je jeden zo symptómov takzvanej cute aggression, teda roztomilej agresivity (občas nazývanej aj hravá agresivita).

Roztomilosť vyvoláva silné emócie

Vôbec prvýkrát tento termín vedci použili v roku 2013, keď sa o tieto emocionálne reakcie začali viac zaujímať. Roztomilá agresivita sa definuje ako „mierne agresívne správanie vyvolané pohľadom na niečo roztomilé, napríklad ľudské bábätko či malé zvieratko“. U ľudí sa prejavuje rôzne. Môže to byť verbálne („Si taký roztomilý, že by som ťa najradšej zjedla/rozpučila!“), ale časté sú aj fyzické prejavy, napríklad škrípanie zubami, zmena tónu hlasu alebo zatínanie pästí.

Vo vzťahu k objektu, ktorý takúto reakciu vyvolal, sa potom môžeme stretnúť napríklad so silnými objatiami, štípaním líc či nutkaním dotyčného jemne hrýzť. Do tela sa v takomto momente vyplavujú hormóny ako dopamín, oxytocín či serotonín, ktorý má priamu súvislosť s náladou a sociálnym správaním.

Vedci však upozorňujú, že nejde o prejav žiadnej vážnej poruchy a takéto správanie nie je patologické. Naopak, je podľa nich úplne normálne. Môže však spôsobiť isté problémy. Predsa len, ak malé dieťa či zvieratko až príliš silno objímame, môže mu to byť nepríjemné, v krajnom prípade ho to môže dokonca zraniť.

Podobné prejavy zažíva približne 60 % ľudí

Podobným správaním ale vyjadrujeme silnú pozitívnu emóciu a rozhodne nemáme v úmysle nikomu ubližovať. Proste sa v nás len prebúdza ochranársky inštinkt, keď chceme bábätko/zvieratko chrániť a starať sa oň. V návale emócií si ale často neuvedomíme, že to s prejavmi náklonnosti možno trošku preháňame (čo ale nemusí byť nutne zlé).

Ide teda o zaujímavý fenomén, keď človek koná v zdanlivom rozpore s tým, ako sa cíti. Podobným prípadom môže byť aj obrovský nával šťastia, na ktorý človek reaguje plačom, prípadne sa usmieva, keď pociťuje smútok. Tieto prejavy sa nazývajú aj dimorfné. Podľa psychológov sú podobné reakcie spojené s mimoriadne silnými emóciami a zážitkami, pri ktorých musí človek spracovávať veľa pocitov a informácií.

Faktom tiež je, že s roztomilou agresivitou sa nestretávame u všetkých ľudí. Každý má totiž vlastný spôsob prežívania či reakcií na niečo roztomilé. Odborníci ale predpokladajú, že približne 50 až 60 % ľudí sa niekedy počas života správalo v intenciách roztomilej agresivity.

Môže to byť prospešné

Psychológovia navyše zdôrazňujú, že táto forma agresivity sa často objavuje u ľudí, ktorí pravidelne zažívajú dimorfné prejavy aj v iných situáciách, napríklad sa od šťastia rozplačú na cudzej svadbe. Odborníci ale uviedli, že roztomilú agresivitu nemusí vyvolať len milé zvieratko či krásne bábätko (hoci v ich prípade sa s týmto fenoménom stretávame najčastejšie).

Podobne silné emócie môžu vyvolať aj neživé objekty či zábery z dokumentárnych filmov, ktoré sú esteticky príťažlivé a krásne. Podľa psychologičky Oriany Aragón je takáto forma náklonnosti veľmi prospešná, a to najmä v prípade malých detí. Ukazujeme im tým totiž podstatný rozdiel medzi hravou a skutočnou agresivitou.