Predstav si krajinu, kde môžeš ráno lyžovať vo vysokohorskom stredisku s výhľadom na 5054 metrov vysoký vrch, na obed sa previezť po nádhernej okresnej ceste vedúcej cez úchvatné prírodné zákutia, poobede sa už prechádzať po promenáde pri mori a ísť na drink do downtownu, ktorý vyzerá skoro ako v Dubaji. Znie to ako niečo nereálne? Vedz, že toto vieš zažiť na vlastnej koži. V tajomnej krajine menom Gruzínsko, o ktorej sa v našich končinách často nehovorí.
Keď nás cestovná kancelária Čedok pozvala na týždňový poznávací zájazd do Gruzínska, netušili sme, čo od neho máme čakať. Bude to návrat do pochmúrneho komunizmu? Máme sa báť o bezpečnosť a radšej si uzatvoriť dobrú cestovnú poistku? Alebo bude Gruzínsko jeden z najkrajších výletov, aké sme zažili? Po 7 dňoch cestovania a 1400 prejdených kilometroch naprieč touto fascinujúcou krajinou môžeme povedať len jedno: toto by mal aspoň raz za život vidieť každý!
Pár faktov o Gruzínsku
Gruzínsko má rozlohu 69 700 km2, pričom až 60 % územia pokrývajú pohoria Malý a Veľký Kaukaz. Krajina sa rozdeľuje na 9 regiónov, pričom sú tu 3 autonómne republiky. Dve z nich, Abcházsko a Južné Osetsko tvoriace približne 22 % celej rozlohy krajiny, sú pod ruskou nadvládou a Gruzínci sem nemôžu cestovať. A ani cudzincov tu nevítajú s otvorenou náručou. Adžária je prímorský región, ktorý má síce istú mieru autonómie, no stále do veľkej miery spadá pod gruzínsku vládu.
Gruzínsko sa môže pýšiť nádhernou prírodou a unikátnymi kláštormi
Na severe Gruzínsko susedí s Ruskom, na východe s Azerbajdžanom, na juhu zas s Arménskom a Tureckom.
Gruzínčinu sa len tak ľahko nenaučíš
V Gruzínsku žije 3,6 milióna obyvateľov, ktorí hovoria svojím vlastným unikátnym jazykom – gruzínčinou. Tá má 33 písmen v abecede a je zapísaná na Zozname nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Skôr, ako sa ju naučíš, si pravdepodobne zlomíš jazyk, keďže slová majú často veľa spoluhlások za sebou.
Gruzínske písmena sú unikátne, mnohé znaky pripomínajú srdiečka
Je Gruzínsko ázijská alebo európska krajina?
Hneď prvou bizarnou vecou je, že nikto vlastne poriadne nevie, či je Gruzínsko európskou, alebo ázijskou krajinou. Existujú dve verzie mapy. Podľa prvej ide o ázijskú krajinu, podľa druhej patrí západ územia do Európy a východ do Ázie. Na mnohých miestach cítiš tradičnú ázijskú kultúru, na iných by si dal ruku do ohňa, že si v Európe. Dokonca, na viacerých miestach nájdeš visieť vlajky Európskej únie, napriek tomu, že Gruzínsko do nej nepatrí. Ale asi by veľmi chcelo.
Deň prvý: Odlet z Prahy a prvý kultúrny šok
Prvý deň nášho výletu začal skorým vstávaním a odletom z pražského letiska o 8:40. Do gruzínskeho mesta Kutaisi sme prileteli o 14:15, pričom samotný let trval približne 3 a pol hodinky. Nevychádza ti to? Je to tým, že v Gruzínsku je posunutý čas o 2 hodiny dopredu. Po vystúpení z lietadla nás privítalo príjemných 30 °C, čo bol teda pekný rozdiel oproti Prahe, kde sme sa drkotali od zimy.
Do Kutaisi sme z Prahy odlietali o 8:40
Počas prvých minút jazdy autobusom z letiska sme mohli obdivovať nie práve reprezentatívne časti Kutaisi. Chudobnejšie štvrte, kde sa na nás z každého rohu usmievali desiatky rokov staré komunistické paneláky, v ktorých majú obyvatelia na balkónoch vyvešané všetko od obliečok na postele až po ponožky. Cestu lemovalo množstvo autoservisov. Pri pohľade na ne sme však mali pochybnosti, či sú to naozaj autoservisy, alebo šrotoviská a smetiská.
Zmena peňazí a fontána v kruhovom objazde
Gruzínsko má svoju vlastnú menu lari (GEL). Za jedno euro dostaneš v prepočte 3,05 lari. Vo väčšine obchodov sa však dá platiť kartou a mnohí predajcovia dokonca prijímajú aj eurá, takže veľa peňazí sme si rozmieňať nemuseli.
Takto vyzerajú gruzínske lari
Pred príchodom do hotela sme sa ešte prešli po centre mesta a pozreli sme si zaujímavý úkaz – fontánu, ktorá vyzerala byť na akomsi námestí a v pešej zóne, no v skutočnosti to bol kruhový objazd. Aby toho nebolo málo, mal viacero pruhov a autá si po ňom jazdili tak, ako sa im zachcelo. A pomedzi ne prebiehali ľudia. Niektoré autá majú volant naľavo, iné napravo a mnohé z nich z nejakého neznámeho dôvodu nemajú predné a zadné nárazníky. V tomto bode sme si uvedomili, že tento týždeň bude asi fakt zaujímavý.
V Kutaisi sme videli prvú katedrálu nášho gruzínskeho výletu s názvom Bagrati Cathedral
Deň druhý: Bývalé hlavné mesto a tradičná gruzínska večera
Druhý deň nášho výletu sme začali v mestečku Mccheta, ktoré je vzdialené približne 200 km od Kutaisi, hneď pri Tbilisi. Mnohí ho považujú za jedno z najkrajších miest Gruzínska, a v minulosti bolo dokonca hlavným mestom. V roku 500 nášho letopočtu sa však vtedajší kráľ rozhodol, že sa mu viac páči Tbilisi, z Mcchety odišiel a odvtedy mestečko stagnovalo. Ostal tu však nádherný kláštor Sveti Tskhoveli považovaný za najvýznamnejšiu gruzínsku pamiatku. Uchvátil nás svojou veľkosťou a fascinujúcimi prírodnými scenériami v okolí.
Kláštor Sveti Tskhoveli je situovaný v nádhernom prostredí
Cestičku ku kláštoru lemovalo viacero stánkov so suvenírmi a tradičnými miestnymi pochúťkami s krkolomným názvom čurčchela. Na prvý pohľad vyzerajú ako klobásky, no v skutočnosti ide o oriešky nastoknuté na nitke a obalené špeciálnou zmesou z múky a hroznovej šťavy.
Socha Matky Gruzínska v Tbilisi
Od kláštora Sveti Tskhoveli sme autobusom ďalej putovali do hlavného mesta Tbilisi, kde sme sa prešli po centre s množstvom historických pamiatok. Videli sme chrám Panny Márie Metekhskej, Veľkú synagógu, ale aj unikátny Most mieru. Lanovkou sme sa vyviezli na kopec Sololaki, na ktorého vrchole bola v roku 1958 vytýčená socha Matky Gruzínska. Odtiaľto sa nám naskytol nádherný pohľad na celé mesto.
Pohľad na Tbilisi z kopca Sololaki, ponad rieku vedie presklený Most mieru s jedinečným dizajnom
Gruzínsko v plnej paráde: Khinkali, khachapuri, ostri a kultúrny program
Nabitý deň sme ukončili skvelou večerou, na ktorej sme si vyskúšali viacero tradičných pochúťok. Taštičky khinkali, ktoré bývajú zvyčajne plnené mletým mäsom s koriandrom, ale existuje aj verzia plnená syrom či šampiňónmi. Zachutila nám tiež syrová placka khachapuri. Existuje viacero typov, imeruli pripomína okrúhly základ pizze, adžaruli sa svojím tvarom podobá na lodičku a na vrchu je okrem syra aj vajíčko a kúsok masla.
Jedno z tradičných gruzínskych jedál – plnené taštičky khinkali
Ako predjedlo sme vyskúšali nigviziani badrijani, závitky z baklažánu plnené pastou z vlašských orechov a cesnaku. Na doladenie chuti sa k nim pridávajú aj semiačka z granátového jablka, ktoré je asi najpopulárnejším ovocím v Gruzínsku. Hlavným jedlom bol tradičný guláš ostri. V podstate je to len obyčajné hovädzie mäso v šťave. Večeru nám spríjemnil kultúrny program s tradičnou živou hudbou a tancom.
Guláš ostri s hovädzím mäsom a nesmie chýbať tradičné gruzínske víno
Deň tretí: Gruzínsko a jeho horšie štvrte, majestátny pamätník a výlet do vinárskej oblasti
Na tretí deň sme sa rozdelili na dve skupiny. Prvá sa vydala autobusom na Jorskú plošinu, do mestečka Sighnaghi. Tu sme si pozreli unikátne pevnostné mesto situované na vrchole hory a kláštor Bodbe. Odtiaľ sme prešli na miestny statok, kde si pre nás domáci pripravili tradičné špeciality. Inak, Gruzínsko je jedným z najstarších vinárskych regiónov na svete, takže po dobrom obede nasledovala ochutnávka miestnych vín. A tie fakt stáli za to.
Naša druhá skupinka ostala v Tbilisi. Hneď ráno sme si boli pozrieť pamätník Chronicles of Georgia, ktorý bol vybudovaný v roku 1985, ale nebol nikdy dokončený. Uchvátil nás svojou majestátnosťou a zároveň krásnymi výhľadmi na mesto a jazero Tbilisi Sea.
Pamätník Chronicles of Georgia pri jazere Tbilisi Sea
Keďže gruzínsku kultúru a životný štýl sme chceli preskúmať naozaj do hĺbky, naša ďalšia cesta viedla na ulicu Nutsubidze v miestnej panelákovej štvrti, ktorá je živou spomienkou na sovietske časy. Niektoré bytovky vyzerajú ako z hororu, no napriek tomu sme sa v tejto časti mesta necítili nebezpečne. Nevideli sme žiadnych bezdomovcov či narkomanov.
Tradičné bytovky v Tbilisi
Ikonou mesta je bytovka prepojená mostom, ktorá bola vybudovaná pred viac ako 50 rokmi. Po tomto moste sa dá prejsť a zo 14. poschodia sa dokonca za 20 tetri môžeš zviezť výťahom dole. Počas našej prechádzky mestom sme si pozreli aj katedrálu Sameba Holy Trinity Cathedral, ktorá je jednoducho obrovská, zvonku aj zvnútra. Prostredie okolo nej je pekne udržiavané, bola tu radosť fotiť a natáčať.
Katedrála Sameba Holy Trinity Cathedral v centre Tbilisi
Deň štvrtý: Gruzínska vojenská cesta a výhľady, ktoré nám vyrazili dych
Dosť bolo mestských prechádzok a kávičiek, na štvrtý deň sme sa vydali do hôr. Cestou sme sa zastavili pri kláštore Jvari Monastery, ktorý je situovaný na hrane kopca a je od neho krásny výhľad na celé okolie. Nie nadarmo sa o ňom hovorí ako o perle gruzínskej architektúry.
Kláštor Jvari Monastery na kopci nad mestom Mccheta
Po návšteve kláštora sme sa vydali na Gruzínsku vojenskú cestu, ktorá má dĺžku 150 km a vedie z hlavného mesta Tbilisi až do Ruska. Miestni ju označujú za diaľnicu, no od diaľnice má pekne ďaleko. Je to v podstate obyčajná okresná cesta, ktorá je však kľúčovou dopravnou cestou. Totižto, medzi Gruzínskom a Ruskom je len jeden hraničný prechod, ku ktorému vedie práve táto cesta. Idú tak po nej všetky kamióny z okolitých krajín. Jej história sa začala písať dávno pred 19. storočím, keď tu miestni ešte chodili peši. Od 19. storočia je už povrch asfaltový.
Gruzínska vojenská cesta vedúca popri priehrade Jinvali
Keďže táto cesta už nezvláda obrovský nápor kamiónov, gruzínska vláda v spolupráci s čínskou stavebnou spoločnosťou buduje 9 km dlhý tunel, ktorý by mal v budúcnosti uľahčiť prejazd kamiónov cez krajinu. Počas jazdy po Gruzínskej vojenskej ceste sme sa nedokázali odlepiť od okna, keďže každú chvíľku sa nám naskytali famózne výhľady na miestnu prírodu. Zastavili sme sa pri priehrade Jinvali a pevnosti Ananuri zo 17. storočia.
Pevnosť Ananuri na brehu priehrady Jinvali
Neskutočný pohľad na Kaukaz
Čím ďalej, tým viac sa cesta začínala kľukatiť a stúpať. Vyšli sme až do lyžiarskeho strediska Gudauri, ktoré je jednou z najpopulárnejších turistických destinácií. Ešte stále sme tu videli zvyšky snehu, ktoré sa zvyčajne roztopia až koncom augusta.
Horským priechodom sme zišli do údolia a prešli do dedinky Stepancminda len 15 km od hraníc s Ruskom. Odtiaľ nás terénne autá vyviezli až ku Kostolu najsvätejšej trojice Gergeti v nadmorskej výške 2170 m. Z neho sa nám naskytli pohľady na Veľký Kaukaz, z ktorých nám jednoducho padla sánka. Škoda, že počasie nám úplne nevyšlo, popŕchalo a kopce boli zahalené v hmle. Keby bolo pekne, videli by sme odtiaľto vrchol driemajúcej sopky Kazbek s nadmorskou výškou 5054 metrov.
Kostol najsvätejšej trojice Gergeti a za ním majestátne štíty Kaukazu
Cestou späť do nášho hotela v lyžiarskom stredisku Gudauri sme sa na chvíľku zastavili pri pamätníku rusko-gruzínskeho priateľstva, ktorý je magickým miestom. Keď doň vojdete, okrem umeleckého diela na stenách na vás čaká umelecké dielo vytvorené samotnou prírodou. Výhľad do údolia a na okolité vrchy bol neopísateľný. Toto bol jednoznačne jeden z najsilnejších zážitkov z nášho gruzínskeho výletu.
Pohľad od pamätníku rusko-gruzínskeho priateľstva
Deň piaty: Skalné mesto Uplistsikhe, múzeum Stalina a kláštorný komplex Motsameta
Dobre vyspatí a okúzlení nádherným prostredím horského hotela v Gudauri sme sa vydali naspäť do mesta Kutaisi. Cestou sme sa zastavili v najväčšom skalnom meste Gruzínska s krkolomným názvom Uplistsikhe, ktoré je staré viac ako 4000 rokov a bolo zničené vpádmi Mongolov. Pozreli sme si jaskyne, v ktorých žili miestni obyvatelia, a z vrchných hradieb sme mohli obdivovať okolitú prírodu.
Skalné mesto Uplistsikhe staré viac ako 4000 rokov
Našou ďalšou zastávkou bolo mestečko Gori, ktoré je neslávne známe tým, že z neho pochádza Stalin. A je to jediné mesto v Gruzínsku, kde sa ešte nájde dosť veľa jeho obdivovateľov. V areáli múzea je dom, v ktorom Stalin vyrastal, a jeho železničný vagón. Samotné múzeum je poňaté skôr oslavným spôsobom, a nenašli sme tu skoro žiadne zmienky o obetiach či tienistých stránkach jeho vládnutia. Môžete si tu pozrieť prierez celým jeho životom, dary, ktoré dostal od rôznych krajín (aj od Slovenska), a jeho osobné veci.
Dom, v ktorom vyrastal Stalin
Asi najbizarnejším zážitkom bol ale obchod so suvenírmi, kde si môžeš kúpiť tričká, tašky či šálky s fotkou Stalina. To už je naozaj silná káva.
Kláštorný komplex Motsameta na kopci obkolesenom riekou
Ešte predtým, ako sme sa vrátili do nášho hotela v Kutaisi, sme sa zastavili pri kláštornom komplexe Motsameta, ktorý je situovaný na útese rieky Tskaltsitela. Toto magické miesto bolo krásnou bodkou za nabitým dňom.
Deň šiesty: Gruzínsko má svoj vlastný Dubaj!
Vieš, aké je najkrajšie mesto Gruzínska? Podľa mnohých je to práve Batumi. Po Tbilisi druhé najväčšie gruzínske mesto, v ktorom žije 170 000 obyvateľov. A toto číslo sa bude pravdepodobne v najbližších rokoch zvyšovať. Mesta sa totiž chopili developeri, ktorí sa podieľali na budovaní Dubaja. Viacero projektov už stojí a množstvo ďalších sa buduje alebo plánuje.
Panoráma mesta Batumi, gruzínskeho Dubaja
Príchod do Batumi nám však ukázal krutú realitu, že futuristické developerské projekty síce vyzerajú skvele na papieri, ale vnoriť ich do existujúceho postkomunistického mesta nie je úplne med lízať. Šesť kilometrov dlhá cesta do hotela nám trvala viac ako hodinu. Doprava na hlavnej tepne idúcej cez mesto kolabuje prakticky neustále. Ešte tu developerov čaká veľmi veľa driny, kým sa im podarí infraštruktúru zladiť s požiadavkami moderného mesta, ktoré sa snaží byť gruzínskym Dubajom.
V noci sa na niektorých uliciach v Batumi cítite ako vo veľkej svetovej metropole
Extrémne kontrasty na každom rohu
Kým Dubaj vznikol na prázdnej púšti a budovali ho prakticky od nuly, nové Batumi sa buduje v už existujúcom meste, ktoré bolo v minulosti menšou rybárskou osadou. Neskôr tu v komunistickej ére pribudli tradičné paneláky, na ktorých už dnes vidno vek a istú patinu. Do takéhoto prostredia sa developeri rozhodli zasadiť mrakodrapy a moderné budovy, na ktorých sa architekti fakt vybláznili. Dokážeš si tak asi predstaviť, že výsledok je naozaj zaujímavý.
Batumi je jednoducho mesto extrémnych kontrastov. Na jednom rohu vidíš starý činžiak z roku 1970, z ktorého opadáva omietka a stojí pred ním Lada. A doslova o pár metrov ďalej máš super-moderný presklený mrakodrap s Bentley a 2 Maybachmi pred vchodom. Počas nášho prvého poobedia v Batumi sme sa na tieto extrémne rozdiely a paradoxy jednoducho nevedeli vynadívať.
Najväčšia botanická záhrada v Gruzínsku
2 hodinky z nášho prvého dňa v Batumi sme strávili v najväčšej a najkrajšej botanickej záhrade v Gruzínsku, ktorá má rozlohu až 100 hektárov. Je tu viacero sekcií, videli sme široké spektrum rastlín z dažďových pralesov, vyprahnutých oblastí Mexika, Európy, Ázie aj Severnej Ameriky. Keďže areál sa rozprestiera pozdĺž útesu, počas prechádzky sa nám naskytli pekné pohľady na Čierne more. Bol to pekný zážitok, ale z botanickej záhrady sme možno čakali väčší WAU efekt.
Botanická záhrada v Batumi má viacero krásnych zákutí
Každopádne, WAU efekt prišiel, keď sme sa večer, pri západe slnka, šli prejsť do centra Batumi. Vysvietené mrakodrapy žiariace všetkými farbami, reklamné plochy skoro ako v Las Vegas, obrovské kasína, ale aj pekne vysvietené uličky pôvodného starého mesta, veľká spievajúca fontána, do toho oranžové zore a zapadajúce slnko nad Čiernym morom, to bol naozaj silný zážitok.
Deň siedmy: Kolotoč v mrakodrape, výlet lanovkou a prekvapenie na pláži
Posledný deň nášho výletu sme využili na poznávanie unikátnych zákutí Batumi. Hneď zrána sme sa vydali na lanovku Argo, ktorou sme sa vyviezli na vrchol Anuria v nadmorskej výške 250 metrov. Pokochali sme sa výhľadom na mesto a zišli sme späť do centra, aby sme si ho pozreli za denného svetla. Spomedzi všetkých mrakodrapov nás najviac ohúril jeden unikátny, so žltým kolotočom vo vrchných poschodiach.
Unikátny mrakodrap so zabudovaným kolotočom
Panorámu mesta pri prístave pekne dotvára kolotoč Batumi Eye a vyhliadková veža s otáčajúcou sa reštauráciou na vrchu. Pozreli sme si tiež jednu z dominánt mesta, sochu Ali a Nino, ktorá symbolizuje lásku mladého muža moslimského vyznania z Azerbajdžanu a kresťanky z Gruzínska. Sochy sa pomaly otáčajú, prelínajú a opäť vzďaľujú.
Unikátna architektúra budov v Batumi a socha Ali a Nino
Po peknej promenáde lemovanej palmami a stánkami s občerstvením sme sa vydali k plážam. Tie veru nie sú silnou stránkou Batumi. Je na nich veľa skál a očividne sa o ne nikto veľmi nestará. Skoro tak nadobúdaš pocit, že ani nie si pri mori, ale pri Liptovskej Mare. A to je tak trošku škoda, toto mesto by si určite zaslúžilo krajšie morské pobrežie.
Promenáda je pekná, no pláže nie sú zrovna reprezentatívne
Oplatí sa navštíviť Gruzínsko?
Návšteva Gruzínska je veľmi silný zážitok. Počas jedného týždňa tu zažiješ veci, aké by si v iných krajinách hľadal márne. Mix európskej a ázijskej kultúry, ktorý je navyše okorenený komunistickou minulosťou, je proste unikátny. Ochutnáš tu výnimočné jedlo, uvidíš hory a kláštory, z ktorých ti padne sánka, a počas leta sa môžeš aj okúpať v mori. Fotkami z pláže sa asi na Instagrame nebudeš chcieť pochváliť, ale toto sa snáď v blízkej budúcnosti zmení.
Gruzínsko je fascinujúca krajina plná kontrastov a mixu rôznych kultúr
Každopádne, ak uvažuješ nad tým, že si dopraješ zážitkovú dovolenku v netradičnej krajine, Gruzínsko odporúčame všetkými desiatimi. S Čedokom sa sem vieš dostať za veľmi zaujímavé ceny a počas nabitého týždňa so skúseným sprievodcom uvidíš a zažiješ to najlepšie, čo Gruzínsko ponúka. Pokiaľ si chceš takýto unikátny výlet dopriať aj ty, čekni stránku Čedok.sk, kde nájdeš aktuálnu ponuku všetkých zájazdov s odletmi z Prahy alebo Viedne.
