Leto je v plnom prúde – na zopár výnimiek sú dni horúce a noci relatívne teplé, z čoho vyplýva, že je ideálny čas na príjemné posedenia za účelom schladiť sa – či už s kamarátmi pri pive, alebo doma na dvore (alebo aspoň na balkóne) pri dobrej knihe s mrazivým príbehom. Že ti žiadna taká kniha nenapadá? Nevadí!

Vydavateľstvo Tatran sa aj toto leto postaralo o dokonalú mrazivú čitateľskú jazdu rovno z prostredia psychiatrickej liečebne počas snehovej kalamity. Je ňou kniha Zlodej duší od Sebastiana Fitzeka, zaslúžene vychvaľovaného autora psychotrilerov. A môžeš nám veriť, že ti mráz po chrbte nebude behať iba kvôli mínusovým teplotám a snehu v príbehu!

Kto je Sebastian Fitzek?

Sebastian Fitzek je nemecký spisovateľ psychotrilerov, ktorý sa vo svete preslávil v roku 2006 svojím debutom Terapia (Die Therapie), ktorý sa razom stal bestsellerom. Úspech zožali aj jeho ďalšie tituly, ktoré boli medzičasom preložené do dvadsiatich piatich jazykov a mnohé sa stali predlohou filmových a divadelných spracovaní.

Na Slovensku sa prvýkrát objavil v roku 2017, keď vo vydavateľstve Tatran preložili a vydali knihu Balík, čím vyvolali u čitateľov ošiaľ. Nasledovali knihy Terapia, Pasažier 23, Strach z lietania, Pacient, Izolovaní, Darček, Šialená hra a najnovšia, Zlodej duší.

Fitzekov štýl písania si ľahko zamiluješ – píše pútavo, nepredvídateľne, uveriteľne a navyše sa ľahko vžiješ do deja, keďže autor vo svojich príbehoch rád využíva situácie z každodenného života. Postavy sú vykreslené dôveryhodne, a ak sa zaujímaš o psychológiu, určite si prídeš na svoje.

O čom je kniha Zlodej duší?

Neboli znásilnené. Neboli mučené. Neboli zabité. Prežili niečo omnoho strašnejšie. Tri pekné mladé ženy plné života zmiznú bez stopy. O týždeň nato sa objavia zúbožené a psychicky zlomené. Padli do rúk psychopata, ktorého prezývajú Zlodej duší.

Pred Vianocami sa Zlodej duší znovu prihlási o slovo. Vyberie si luxusnú psychiatrickú kliniku. Lekári a pacienti sú zdesení, pretože zloduch sa nepozorovane dostal do budovy krátko predtým, ako snehová víchrica odrezala kliniku od okolitého sveta. Vystrašení obyvatelia kliniky sa zúfalo snažia navzájom chrániť – až kým v noci hrôzy, ktorá sa nezadržateľne blíži, nepochopia, že pred Zlodejom duší niet úniku.

Tento príbeh je namixovaný z odstrašujúcich správ a z charakteristiky muža, ktorý psychicky zlomí každého, keďže nemá vlastnú pamäť. Rafinovaný psychotriler upúta svojskou zvláštnosťou a záznamy zo starých zdravotných kariet pacientov sa striedajú s postrehmi mladých adeptov medicíny.

Čitateľ je, chtiac-nechtiac, vtiahnutý do deja, stojí po boku protagonistov, cíti ich dych, vníma ich strach a po chrbte mu behajú zimomriavky.

Prečo by si si mal knihu prečítať?

Ak už patria knihy od Sebastiana Fitzeka medzi tvoje obľúbené, je vyššie uvedená otázka bezpredmetná. No v prípade, že si ešte žiadnu z autorových kníh nečítal, prinášame ti 4 dôvody, prečo by si to mal napraviť práve novinkou Zlodej duší.

1. Štýl písania

Keď ide o Fitzeka, tento bod je už taká klasika. Prečo? Ak ti sadne štýl, akým píše, budeš hltať každú jeho knihu. Niektoré sú brutálnejšie, čo sa nechutných scén týka, iné miernejšie, ale všetky sa dokonale a podrobne zameriavajú na psyché postáv, takže isté mrazenie máš v každom prípade zaručené.

V tejto knihe sú kapitoly trocha dlhšie než v predošlých knihách, nič to však nemení na tom, že sa kniha číta plynulo, a úplne v pohode ju môžeš zvládnuť za jeden večer. Názvy kapitol ti presne odhalia, koľko času zostáva „do strachu“, čím sa čítanie stáva každou stranou viac a viac napínavým.

Občasné flashbacky hlavného hrdinu Caspara a prepojenie na súčasnosť – „mnoho rokov po strachu“ – ti tiež pridá skôr viac vrások než pokoja.

2. Prostredie a postavy

U Fitzeka sme si už mohli zvyknúť, že nech vo svojich knihách príde s hocijakým prostredím, zaručene ho čitateľom zhnusí. Či už ide o lietadlo, výletnú loď, rozhlasové štúdio alebo vlastný dom, istá (aspoň dočasná) trauma ťa neminie. Podstatné je uvedomiť si, že vo väčšine prípadov ide vo Fitzekovej tvorbe skôr o vplyv nevyspytateľného jednotlivca než o konkrétne prostredie.

Ale čo taká psychiatrická liečebňa, kde je tých nevyspytateľných jednotlivcov trocha viac? Ak sa zaujímaš o psychológiu a nevadia ti občasné lekárske výrazy, tak máš vyhraté. Nielenže si precvičíš kritické myslenie a dôvtip, ale môžeš sa aj priučiť mnohým zaujímavým faktom.

Hlavnú tému knihy zvolil autor podľa nášho názoru dokonale, a ak je pravda, o čom píše, istú formu terapie budeš kvôli tejto knihe odmietať do konca života.

https://www.instagram.com/p/CDI1AYrBhrp/?utm_source=ig_web_copy_link

3. Záver

Okrem toho, že vďaka posledným stranám stráviš nejaký ten čas premýšľaním, či je možné, aby bol príbeh z lekárskeho hľadiska pravdivý, pravdepodobne siahneš aj po knihe Terapia, aby si si ju prelistoval, pripomenul si dôležité fakty a utvrdil sa v niektorých skutočnostiach.

Je v poriadku, že sa niektoré mená v príbehoch prelínajú, niektoré tvrdenia fakticky sedia, zavrieš obe knihy s pocitom, že ti nič neušlo, a potom …bum! Dopne ti to… otvorený koniec…

Aby si zistil, či sa ešte niečo bude diať, musíš prelustrovať Fitzekovu tvorbu v originálnom jazyku. A ešte vždy je tu možnosť, že sa k ničomu nedopracuješ…

4. Poďakovanie

Ako sme si už mohli zvyknúť, pri knihách od Fitzeka je poďakovanie rovnako dôležité ako samotný príbeh. Veľakrát sa na posledných stranách venovaných čitateľom nachádzajú cenné informácie, ktoré dopĺňajú daný príbeh.

Tentokrát nás zaujal dodatok: „Nemusíte sa báť, čítali ste iba román, nie skutočný chorobopis. Tým som si istý. Takmer.“ Plne by sme ho akceptovali bez toho takmer a predošlého vyjadrenia: „No ako v každom dobrom klamstve, aj v tomto sa ukrýva kúsok pravdy.“

Ktovie, ako to Fitzek myslel? Možno je to iba šikovný ťah, aby nás prinútil ešte viac o knihe premýšľať. Alebo aj nie…

Ak si doteraz fitzek-mánii neprepadol, veríme, že sa to po prečítaní tejto knihy zmení, a budeš s nami súhlasiť, že je ideálnym mrazivým čítaním počas teplých letných nocí.

Viac knižných noviniek a zaujímavostí zo sveta kníh nájdeš tu.