Televízne obrazovky v týchto dňoch okupuje seriál Černobyľ, ktorý na ploche piatich epizód rekonštruuje katastrofu, ku ktorej došlo v jadrovej elektrárni v roku 1986. Miniséria sa dočkala fantastických kritických aj diváckych ohlasov. Pre tých, ktorých zaujímajú aj historické detaily, sme dali dohromady 10 zaujímavostí, ktoré sa s touto katastrofou spájajú.
1. Prečo došlo k havárii?
K černobyľskej havárii došlo v sobotu 26. apríla 1986 okolo pol druhej ráno. K výbuchu podľa všetkého prispelo viacero rôznych faktorov. Kľúčový reaktor číslo 4 mal byť predmetom testu, ako dlho vydrží po prerušení dodávky pary dodávať elektrickú energiu.
K výbuchu pravdepodobne došlo aj kvôli tomu, že pracovníci neboli adekvátne vyškolení, dopustili sa viacerých bezpečnostných chýb a výkon reaktora znižovali príliš rýchlo. Po katastrofe sa hlavný podiel viny začal prisudzovať Anatolijovi S. Ďatlovovi, ktorý nútil svojich podriadených pokračovať v teste, a to aj napriek tomu, že sa pracovníci vyjadrili, že to nemusí byť bezpečné.
Objavili sa však aj informácie, že k explózii mohla prispieť aj chyba v samotnom reaktore a zlá konštrukcia elektrárne. Samotný Ďatlov bol za svoje pochybenie odsúdený na 10 rokov väzenia.
2. Čo sa vlastne stalo?
Keď približne o pol druhej ráno došlo k výbuchu štvrtého reaktora, tlak úplne zničil kryt reaktora, strop štvrtého bloku a potrhal chladiace hadice. Rádioaktívna kontaminácia sa takmer okamžite uvoľnila do atmosféry (zachytiť sa podarilo len jej malý zlomok). V dôsledku explózie vznikol aj požiar, ktorý veľmi významne prispel k tomu, aby sa rádioaktívne splodiny dostali mimo elektráreň.
Do akcie sa okamžite povolali hasičské jednotky. Tie si pôvodne mysleli, že budú musieť uhasiť obyčajný požiar. Nikto im však nepredal informáciu, že oblasť a dym sú potenciálne smrteľne rádioaktívne. Požiare sa napokon podarilo uhasiť, avšak mnoho požiarnikov utrpelo silné ožiarenie.
https://www.instagram.com/p/ByE0vt-hNSd/
Bolo rozhodnuté, že reaktor bude zničený a na miesto boli vyslaní pracovníci, ktorí mali obmedziť rozsah katastrofy. Opäť im však nikto nepovedal, do akého nebezpečenstva sa hrnú, a preto na to neboli ani adekvátne pripravení.
Napriek tomu sa im podarilo reaktor zapečatiť. Úniky rádioaktívneho materiálu sa odborníkom podarilo zastaviť až po dlhých deviatich dňoch. Celkovo muselo byť hospitalizovaných viac ako 200 ľudí, pričom 31 zomrelo (väčšina na následky ožiarenia).
3. Evakuácia
Z bezprostrednej oblasti bolo okamžite evakuovaných 135-tisíc ľudí. Z tohto počtu tvorili 50-tisíc obyvatelia, ktorí bývali v najbližšom meste Pripiať. Z mesta sa následne stalo tzv. „mesto duchov“ a dlhodobejší život v ňom pre ľudí nie je dodnes možný. Čo sa týka samotného rádioaktívneho materiálu, rozšíril sa na rozsiahle oblasti Bieloruska, Ruska, ale aj Švédska a zasiahol dokonca aj Slovensko.
4. Obete
Okrem obetí, ktoré sme spomínali vyššie, a medzi ktoré patrili požiarnici a pracovníci, došlo tiež k zvýšenému výskytu rakoviny u tých, ktorí boli priamo vystavení ožiareniu. Prudko vzrástol počet detí s rakovinou štítnej žľazy na všetkých kontaminovaných územiach.
Presný počet mŕtvych nemožno úplne jasne určiť, pretože ľudia zasiahnutí rádioaktivitou zomierali aj niekoľko rokov po samotnom výbuchu. Bolo zaznamenaných minimálne 15 úmrtí detí v dôsledku vyššie spomínanej rakoviny. Priamo v krátkodobom horizonte tesne po katastrofe zomrelo približne 4-tisíc ľudí.
5. Snaha o utajenie katastrofy
Sovietska vláda sa spočiatku snažila celú situáciu udržať v tajnosti. Dokonca to zašlo až tak ďaleko, že ktokoľvek sa snažil povedať pravdu o explózii v Černobyle, bol stíhaný za šírenie poplašnej správy. Išlo teda o trestný čin.
Sovietom sa však nepodarilo túto katastrofu ututlať, a to najmä vďaka Švédom, ktorí boli rádioaktivitou tiež zasiahnutí. Až potom, čo Švédi vystopovali pôvod častíc zo Sovietskeho zväzu, Moskva priznala, čo sa stalo.
6. Následky a škody
Černobyľská havária je považovaná za najväčšiu ekologickú katastrofu spôsobenú človekom. Na miestach, ktoré boli najviac zasiahnuté, nie je dodnes možné dlhodobo žiť. Okrem spomínaného výskytu rakoviny u detí sa u ľudí objavili aj rôzne genetické mutácie.
V oblastiach, ktoré nie sú až tak silno zasiahnuté (ale stále pomerne nebezpečné) stále žije okolo 5 miliónov ľudí. Mestečko Pripiať je dodnes opustené. Sila radiácie bola prinajmenšom 100-násobne silnejšia, než atómové bomby, ktoré na konci druhej svetovej vojny dopadli v Hirošime a Nagasaki.
7. Černobyľ dnes
V súčasnosti je Černobyľ rozdelený na dve zóny. Do prvej sa dokonca vrátilo (na vlastné nebezpečenstvo) niekoľko pôvodných obyvateľov. Je síce možné pohybovať sa v nej a žiť, ale ide o hazard s vlastným zdravím. Do druhej zóny, ktorá sa nazýva aj mŕtva zóna, je povolený prístup len vedcom a exkurziám.
8. Je možné (a bezpečné) Černobyľ navštíviť?
Dnes je možné navštíviť aj tzv. „mŕtvu zónu“ a pre turistov sa usporiadavajú mnohé exkurzie. Vyžaduje si to však dôkladné bezpečnostné opatrenia. Prístup však majú povolený len ľudia nad 18 rokov. Vyhľadávané je aj mestečko Pripiať.
https://www.instagram.com/p/ByEB8-oiT9G/
9. Kedy bude oblasť definitívne zbavená rádioaktivity?
Podľa vedcov bude trvať možno desiatky tisíc rokov, kým z oblasti vymiznú aj posledné stopy radiácie.
10. Ako sa v zasiahnutých oblastiach darí flóre a faune?
Genetická mutácia sa prejavila aj na životnom prostredí. Mnohí ľudia, ktorí dodnes žijú v zamorených oblastiach, konzumujú napadnutú vodu, plodiny či hríby. Územie blízkeho Červeného lesa predstavuje jednu z vôbec najkontaminovanejších oblastí na svete.
Zvieratá v nej však napriek tomu dokážu žiť, majú totiž voči rádioaktivite odlišnú toleranciu než ľudia. Dokonca sa tu nachádza aj niekoľko ohrozených druhov. To isté sa dá povedať o flóre. Mutácia spôsobila, že niektoré rastliny nadobudli bizarné tvary, ale dá sa povedať, že devastačný dopad na prírodu nebol taký silný. Je však otázne, ako sa bude vyvíjať v dlhodobejšom horizonte.
Zdroj: wikipedia.org, historickarevue.com
