11. Zachránila ma suseda. Do postele som si líhal úplne v poriadku a zrazu, ani neviem ako, ležím na zemi a zvraciam krv. Všetky byty mali pod vchodovými dverami obrovskú škáru, cez ktorú by sa dala prestrčiť ruka. Suseda išla domov, počula, ako sa zvíjam od bolesti, trieskala na dvere a ja som neodpovedal. Vyrazila ich, zavolala záchranku a to je posledné, čo si vybavujem.
Bol som mimo dva týždne, schudol som 50 kíl a lekárom sa nikdy nepodarilo zistiť, čo presne bolo príčinou. Stalo sa to štyri roky dozadu a až teraz môžem povedať, že už nechodím spávať v strachu, že sa zase zobudím až o dva týždne, alebo tentokrát pre zmenu vôbec…
12. Posledných dvadsať rokov pravidelne behávam. Žijem na Floride, takže som zvyknutý na vlhkosť a pekelné teplo, ale asi nie taký zvyknutý, ako som si myslel. Sedem rokov dozadu som bežal polmaratón, a keď už som sa blížil k cieľovej rovine – bum. Zrazu ma úplne vyplo.
Zobudil som sa na JIS-ke, kde mi povedali, že som dostal úpal a mal horúčku 41 stupňov. Napumpovali ma tekutinami, dali mi ľadové kúpele a našťastie som z toho vyviazol v poriadku. Prekvapivo, mám fotku, na ktorej prechádzam cieľovou čiarou, hoci si na to vôbec nespomínam.
13. V jednej sekunde som bol v poriadku, v ďalšej som ležal na nemocničnom lôžku napojený na dýchacích prístrojoch. Astma je sviňa.
14. Niekto mi hodil hrable do hlavy. Ako oštep. Trafili ma rovno medzi oči a zobudil som sa až na urgentnom príjme.
15. Sedela som v školskej jedálni a nebolo mi práve najlepšie. Spýtala som sa kuchárky, či sa nemôžem ísť trochu vyvetrať pred školu, na čo ma poslala do kelu a povedala, nech si idem sadnúť naspäť za stôl. Ako som kráčala naspäť na svoje miesto, odpadla som. Prebrala som sa až v nemocnici. Našťastie to bola len nejaká chrípka, nič vážne, ale ako malé dieťa ma to značne vydesilo.
16. Mala prísť na návštevu mamina známa, ktorú som mala veľmi rada. Letela som za ňou po schodoch, potkla sa a precitla na operačnej sále. Spadla som na ostrý kameň a rozflákala som si hlavu. Dodnes tam mám jazvu.
