Obraz krvilačných satanistov, ktorí slúžia čierne omše a prinášajú ľudské obete, poznáme najmä z najrôznejších hororov. Hoci by sme viaceré satanistické spolky našli aj dnes, v drvivej väčšine prípadov ide o recesistov, provokatérov, prípadne ľudí, ktorí sa snažia svojským spôsobom poukazovať na pokrytectvo ostatných náboženstiev.
V 80. a 90. rokoch sa však v Amerike a niektorých častiach Európy začal šíriť strach. Hovorilo sa o tom, že dochádza k rituálnym vraždám, sexuálnemu zneužívaniu a fyzickému týraniu detí. Výsledkom bola morálna panika, ktorej podľahlo mnoho ľudí aj odborníkov, pričom mnoho rodín či pracovníkov škôlok skončilo pred súdom. Bolo ale na týchto divokých tvrdeniach niečo pravdy?
Začiatok
Tvrdenia o satanistických kultoch mali, pravdaže, svoj základ v náboženstve, konkrétne v kresťanskom učení. Mnohí ľudia dlho verili (a často aj dnes veria) v doslovný výklad Biblie, a teda aj v čarodejnice, démonov či Satana. Príbehy o čiernych satanistických omšiach a desivých ľudských obetiach či kanibalizme sa tradovali prakticky od vzniku kresťanstva.
Ako vyznávači Satana boli vtedy označovaní najmä Židia, čo súviselo so silným antisemitizmom danej doby a viedlo to k mnohým krvavým pogromom. Neskôr sa tieto tvrdenia objavili aj v 16. a 17. storočí, počas neslávne známych honov na čarodejnice. Pri nich inkvizícia údajné čarodejnice a kacírov obviňovala z podobných praktík.
Z tohto podhubia vyrástla aj satanistická hystéria v 80. a 90. rokoch 20. storočia. Na samom počiatku stála kniha Michelle Remembers, ktorú napísala Michelle Smith so svojím manželom, psychiatrom Lawrenceom Pazderom. Vyšla v roku 1980 a obsahovala šokujúce tvrdenia o tom, že Michelle bola už od detstva zneužívaná satanistickou sektou. Na tieto udalosti si ale nevedela spomenúť, dokázala to len počas hypnotických sedení.
Do tohto zneužívania mala byť zapojená aj Michellina matka a ďalší rodinní príslušníci. Michelle v hypnóze rozprávala šokujúce príbehy o tom, že bola od svojich piatich rokov mučená, držaná v klietke, znásilňovaná a zúčastnila sa krvavých rituálov, pri ktorých sa vraždili nevinní ľudia.
Kniha je dnes odborníkmi odmietaná ako podvrh, ale faktom je, že v spoločnosti spôsobila absolútny ošiaľ. Bola totiž propagovaná ako skutočný príbeh, navyše ju odporúčali aj viacerí náboženskí predstavitelia, ktorí zdôrazňovali, že Satan sa pohybuje medzi ľuďmi a čaká na svoju príležitosť. Mnoho ľudí im uverilo.
Procesy
Výsledkom bolo viacero obvinení voči pracovníkov v škôlkach či jasliach. Tí sa mali dopúšťať na deťoch rituálneho mučenia. Medzi tie najsledovanejšie zrejme patril proces s pracovníkmi škôlky McMartin Preschool. Obžaloba najprv tvrdila, že pracovníci sa dopúšťali sexuálneho zneužívania a týrania detí v súvislosti so satanistickými praktikami.
Tie mali zahŕňať mučenie a zabíjanie zvierat, skupinový sex či výrobu detskej pornografie. Faktom je, že obžaloba stála hlavne na tvrdení jednej matky, ktorá (ako sa neskôr ukázalo) trpela paranoidnou schizofréniou.
Neskôr boli zmienky o satanizme stiahnuté, ale obvinenia zo zneužívania ostali. Mnoho expertov a psychológov však podotklo, že informácie od detí sa získavali veľmi neprofesionálnym spôsobom. Vyšetrovatelia im mali klásť veľmi sugestívne otázky, ktorými ich vlastne vmanipulovali do „tej správnej“ odpovede.
Deti okrem toho veľmi často svoje tvrdenia menili. Prokurátori neboli schopní prísť s akýmkoľvek dôkazom, ktorí by svedčil o vine obžalovaných. Detské výpovede sa nezhodovali, niektoré ich tvrdenia sa navyše podarilo efektívne vyvrátiť. Súd napokon obvinených oslobodil, ale práve tento prípad spôsobil v Spojených štátoch hotové šialenstvo. Podobných súdnych procesov tak v nasledujúcich rokoch stále pribúdalo.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
