Matrix, sci-fi film, ktorý už má 20 rokov (už sa cítiš starý, však?) si snáď pamätáme všetci. Je naozaj táto realita skutočnou realitou? Nie je to len ilúzia? Prečo existuje na svete toľko záhad a divných vecí, ktoré by sme mohli pokojne nazývať aj chybou v Matrixe?

Ľudia zažívajú rôzne nevysvetliteľné javy, čo sa podarilo zdokumentovať aj tu. Dnes vám prinášame príbehy, z ktorých až behá mráz po chrbte.

1. Keď som mal 12 rokov, mama ma nechala v aute, zatiaľčo si odskočila na nákup. Priblížil sa ku mne dosť divný chlap. Len tak tam stál a pár sekúnd na mňa zízal. Mal fakt divný pohľad. Našťastie odišiel a viac som sa tým nezaoberal. O pár rokov neskôr som s otcom pozeral domáce videá a na jednom som si všimol, že presne ten istý starý muž, v rovnakých šatách, s tým istým divným výrazom v tvári, civí do kamery priamo na mňa.

2. Spomínam si, že som pracoval ako predavač rýb. Ráno som vstal, obliekol sa, najedol sa, šiel do prístavu po ryby a potom na trh. Žartoval a bavil som sa s kolegami a proste som prežil klasický deň predavača. Večer som si dal večeru a šiel spať. Na druhý deň som sa zobudil a chcel som ísť opäť na trh, no bola sobota a moja žena ležala vedľa mňa. V skutočnosti však nie som žiaden predavač, nie to ešte s rybami. Dodnes si to neviem vysvetliť, no som si na 100% istý, že som prežil jeden deň presne takto.

3. Jeden večer sme sa so ženou vracali z párty. Keď som otvoril dvere, videl som svoju ženu ako sedí za počítačom a pracuje tak ako každý deň, keď som prišiel z práce. Keď sme si ľahli spať, nedalo mi to a povedal som jej, čo som videl. Na moje zdesenie mi povedala, že keď som otvoril dvere, videla taktiež samú seba sedieť za počítačom.

4. Stalo sa mi to ešte na základnej škole. Za trest som musela stáť na chodbe. Z učebne vyšiel spolužiak, prešiel popri mne a pokračoval ďalej dole schodmi. Asi o 20 sekúnd vyšiel ten istý spolužiak z tých istých dverí, opäť prešiel popri mne a pokračoval dole schodmi. Doteraz mám z toho zimomriavky.

5. Keď som raz čakal na vlak, prišla ku mne jedna pani a pýtala si peniaze. Vravela, že chce kúpiť kvety pre brata v nemocnici. Myslel som si, že je nadrogovaná, no aj tak som jej nechal 5 eur. Už keď som sedel vo vlaku, všimol som si, že sa ešte stále prechádza po nástupišti a dranká peniaze od ľudí. Vlak odišiel presne na čas a po troch staniciach nastúpila tá istá žena, no s kyticou ruží v rukách. Bol to posledný spoj týmto smerom. Je nemožné, aby stihla kúpiť kvety a nastúpiť o tri stanice ďalej.

6. Musel som ísť na operáciu s chrbticou a po anestéze som, zrejme, prežil mimotelový zážitok. Videl som zhora vlastné telo a pozoroval som celý postup operácie. Neverili mi, až kým som im presne nepopísal, kto kde stál a čo po celý čas robil.

7. Párkrát som sa pokúšal o lucidné snívanie. Stiahol som si appku, ktorá mi v tom mala pomôcť. Keď nastal správny čas, ženský hlas mi z telefónu povedal: „Teraz snívaš.“ Raz, keď som bol v práci, appka začala každých pár minút opakovať toto oznámenie. Nedalo mi to a skontroloval som telefón.

Hneď, ako som sa pozrel na obrazovku, zobudil som sa vo svojej posteli a bolo opäť ráno. Vydesilo ma to. Po ceste do práce sa to stalo znova, tentokrát šiel ten hlas z rádia. Zastavil som na krajnici a opäť som sa zobudil v posteli a bolo to isté ráno. Toľko k lucidnému snívaniu. Už nikdy viac.

8. Keď som bol malý, prechádzali sme sa v lese s maminou neďaleko nášho domu. Zrazu niečo zašuchotalo v kríkoch a vydávalo to veľmi čudné zvuky. Mama mi povedala, aby som okamžite utekal domov. V panike som sa rozbehol a aj keď som už nevládal, strach bol silnejší než ja. Zamkol som za sebou dvere a utekal do kuchyne, kde sedela mama a pokojne si čítala noviny. Vôbec som nechápal, čo sa stalo. Mama o ničom nevedela a myslela si, že som si to vymyslel. No ja to môžem aj odprisahať, že sa to vážne stalo.

9. Raz v noci som bol na ceste domov z výletu s kamošom. Volala mi mama, chcela vedieť, kde sme. Povedal som jej, že zhruba o 25 minút som doma. Bol spln a prechádzali sme okolo jazera. Zrazu však všetko stmavlo a aj hudba v aute prestala hrať. Po pár sekundách sa však všetko vrátilo do normálu, až na to, že CD hralo od úplného začiatku. Myslel som si, že som zaspal, no kamoš na mňa zdesene pozeral a spýtal sa, či som to zažil tiež. Neprešlo len pár sekúnd, ako sme si mysleli, ale celá hodina! Od mamy som mal ďalšie dva neprijaté hovory.

10. O deviatej večer som prišiel do práce na nočnú zmenu. Môj vedúci sa ma spýtal, že čo tu robím, keďže som mu vraj pred pár hodinami volal, že som chorý a neprídem. Povedal som mu, že sa asi pomýlil, že to som určite nebol ja. No, nedalo mi to a skontroloval som pre istotu telefón. Volal som mu tesne pred siedmou. Chcel som zavolať mojej žene, že kde sme to vlastne boli, keďže si na to vôbec nepamätám.

No zodvihol mi to nejaký chlap, ktorý sa predstavil ako Taylor. Ale to ja sa volám Taylor! Hneď nato som sadol do auta a uháňal domov. Moja manželka pozerala televízor a zaprisahala sa, že tu nik nebol a že som sa určite nemohol k nám domov ani dovolať, keďže noc predtým bola strašná búrka, ktorá našu ulicu odpojila od siete.

11. Keď sme boli s bratom ešte malí, otec si nás stále doberal s takou odpornou oranžovou opicou. Chválil ju pred nami, aká je poslušná, zatiaľ čo my sme stále vystrájali. Dosť nás to štvalo, však sme boli ešte deti a tak sme ju pokreslili čiernou fixou a vyhodili do koša.

Už ako dospelý som sa jedno ráno ponáhľal do práce, no všimol som si na kraji chodníka niečo oranžové. Zastavil som sa pri tom a bola to presne tá istá opica. Pracujem v úplne inom meste, stovky kilometrov od domova a ostal som veľmi zaskočený. Keď som sa vracal z práce, už tam nebola.

12. Raz v noci som sa prebudila na to, že počujem kroky v našej obývačke. Neviem, kde som nabrala tú odvahu, ale postavila som sa z postele a šla som sa tam pozrieť. V rukách som zvierala žehličku na vlasy. Bolo to to prvé, čo sa mi dostalo pod ruku. Zasvietila som a na moje počudovanie v kresle sedela mama a baterkou svietila na šperkovnicu. Myslela som si, že ma tam porazí. Srdce mi šlo z kože vyskočiť.

Povedala mi, aby som si šla ľahnúť a nepanikárila. Už keď som ležala v posteli, napísala som kamoške, čo sa stalo, že či je toto vôbec normálne. Ráno prišla mama domov. Bola po nočnej. V tú noc vôbec nebola doma! Nesnívalo sa mi to, správa kamarátke bola odoslaná okolo tretej ráno.

Zažil si už nejakú divnú vec aj ty? Podeľ sa s nami v komentári.

Zdroj: brightside.me
Titulná fotka: freegreatpicture.com